Bola polnoc – čas zlý, krutý. November bol – noci chmúrne, bezútešné z kozubu šli tiene duchov, píše sa v básni Havran. Kĺzanie sláčikov, zvuk fláut a bubnovanie na tympane pripomína kvílenie vetra. Osamelá hrdinka stojaca na pódiu v prítmí čaká na príchod desivého znamenia, rozprávajúceho havrana. O tom, ako zhudobniť stretnutie so smrťou či s osudom, zrejme uvažoval japonský skladateľ Toshio Hosokawa, keď držal v ruke slávnu báseň od Edgara Allana Poea.
Na jeho motívy zložil štyridsaťminútovú operu Havran, ktorú si teraz festival Melos-Étos vybral ako reprezentatívne dielo súčasnej hudby. Dielo tajomné, mystické, strašidelné. Počuť ho môžete v stredu večer v Štúdiu Slovenského národného divadla. Úzkostlivú atmosféru navodia hudobníci z komorného súboru Quasars Ensemble.
Hudobníci Quasars Ensemble sa snažia napodobniť zvuk vetra. (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Hudba je meditáciou
V ich diele bude znieť vietor možno rovnako neutešene, ako znel desať rokov po katastrofe v mestečku Hirošima, kde sa Hosokawa narodil. Jeho rodičia sa napriek trpkým spomienkam rozhodli na mieste katastrofy zostať a vyrovnať sa s ňou. „Hudba je preňho meditáciou a spôsobom rozmýšľania,“ opisuje japonského autora skladateľ a vedúci súboru Quasars Ensemble Ivan Buffa, ktorý sa s Hosokawom stretol na festivale pred dvoma rokmi.
