Mamy, tie vždy vedia! Režisér Mišo Suchý to dnes hovorí ako jasnú vec, ale aj jemu chvíľu trvalo, kým si ju uvedomil. V Bratislave ho mama prihlásila na strednú školu s rozšíreným vyučovaním jazyka anglického, a on sa nenaučil nič. Namiesto angličtiny venoval čas behaniu po vonku. Zišla by sa mu, keď sa neskôr zaľúbil do Američanky a šiel za ňou...
Z pocitu izolácie vo svete, kde nikomu nič nerozumie a len ťažko dekóduje jeho reč a spôsob života, nakrútil film O psoch a ľuďoch. Teraz ho do programu zaradil Medzinárodný filmový festival Bratislava, pretože nachystal Suchého retrospektívu.
Neprenášať mindráky
Myslenie Miša Suchého sa zmenilo, keď sa stal otcom. Už sa nemohol vŕtať v úvahách, ako sa medzi Američanmi cíti. „Film O psoch a ľuďoch bol ironický, uštipačný, taký, ako len my Slováci vieme byť,“ vraví Suchý. „No ak máte deti, nemôžete na ne prenášať svoje komplexy a mindráky.“
Home Movie: Mama aj manželka Lída si zvykli, že ich Mišo Suchý nakrúcaa, keď nakrúca o filmy o identite. (zdroj: IFF BRATISLAVA)Všetko sa vyriešilo akoby za neho, keď si roku 1997 kúpil malú kameru, dodnes ju vždy nosí so sebou. Radikálne to rozhodlo aj o téme, aj o subjekte jeho filmov. „S ňou sa dá naozaj ľahko pozerať na seba, aj keď je to vlastne ťažké,“ hovorí. Ovládla ho otázka identity, pýtal sa, či má v susedovi vidieť Američana, alebo len suseda. Či sa Američanmi stali i jeho svokrovci, ktorí do USA utiekli pred režimom v Ukrajine a či sa museli vzdať toho, kým boli, aby sa mohli v novom domove cítiť doma. A pýtal sa najmä, kým je on.
„Odkedy mám deti, vidím, že pre ľudí som Marko’s dad, Myko’s dad. Markov otec a Mykov otec,“ hovorí Mišo Suchý. „Takže som si uvedomil, že domov musím teraz vytvoriť najmä pre nich. Vo filme uvažujem nad tým, ako sa niečo také fyzické a konkrétne ako dom môže premeniť na niečo také nekonkrétne a abstraktné ako pocit domova.“
