ROZHOVOR

Fotografka Judita Csáderová: Fotografia je prírodný úkaz podobne ako dúha

Jej fotografie sú emotívne, často intímne a prekvapivé. Judita Csáderová desaťročia pracovala vo filmových štúdiách a venovala sa umeleckej fotografii. Dnes učí na Škole úžitkového výtvarníctva.

Retrospektívnu výstavu Judity Csáderovej "Bez názvov" je možné vidieť do 22. novembra v galérii Umelka v Bratislave v rámci Mesiaca fotografie 2015. Medzinárodné podujatie vzniklo v roku 1991, koná sa tradične v novembri. Tento rok festival ponúka 28 výstav v Bratislave a dve výstavy slovenských autorov v Budapešti a vo Varšave. (Zdroj: Erika Litváková - SME)

Text: Erika Litváková

Kedysi pred sto rokmi avantgardný fotograf Man Ray povedal, že svetu vládne vizuálny analfabetizmus. Myslíte si, že dnes, keď je fotografia všadeprítomná, je to už lepšie?

Ľudia si bežne neuvedomujú ani to, že základom fotografie je prírodný úkaz. Myslia si, že obrázok spraví fotoaparát. Ten je však len ustavične zlepšovanou technickou pomôckou. Fotografia je prírodný úkaz, ktorý pravdepodobne kedysi dávno pozorovali už aj pravekí ľudia, keď cez malý otvor na skalách jaskyne možno uvideli prevrátený obraz nejakého mamuta.

Článok pokračuje pod video reklamou

To, čo sa pri tom deje, že svetlo dopadá na skutočnosť a my sme schopní zachytiť jej odrazený obraz, je prírodný jav a ľudia ho nepoznajú. Fotoaparát je vlastne iba trošku zlepšená svetlotesná a zmenšená jaskyňa a vďaka nej môžeme tento úkaz zachytiť. A je pomerne jedno, či obraz zachytíme digitálne, alebo fyzikálno-chemicky, čiže klasicky. Je to krásny jav, čosi ako dúha, len ešte zaujímavejší a dokonalejší.

A pomocou toho úkazu možno vytvárať fotografie, ako je napríklad aj snímka, ktorá sprevádza tohtoročný festival Mesiac fotografie a je súčasťou vašej retrospektívnej výstavy. Ako vznikla?

Je to jedna z mojich úplne prvých fotografií ešte zo strednej školy, zo "šupky". Pohnútkou bolo školské zadanie pre profesora a kameramana Alexandra Strelingera, ktorý bol úžasný v tom, ako sa nám snažil otvárať oči a sprístupniť nám fotografiu aj inak než len cez remeselnú prax a technologické možnosti.

Mali sme vytvoriť portrét, ktorý by mohol byť podkladom pre reklamu na kozmetický výrobok. Fotila som spolužiačku. Mala veľmi zaujímavý profil. Medzitým sa aj ona stala fotografkou, dokonca v Paríži v Centre Pompidou.

Bolo od počiatku jasné, že pôjdete študovať fotografiu?

Môj otec bol grafik, ale veľa fotografoval. Študoval grafiku v Budapešti na priemyslovke a aj keď ich tam veľa trápili kreslením, a v tom bol skutočne ako fakír, vypracovaný a precízny, mimo školy sa zoznamoval aj s modernými technikami a sledoval trendy, medzi nimi aj fotografiu.

Už v tých časoch moderní grafici používali pri práci aj fotografiu. Často aj on fotografoval so zámerom, že z toho vznikne obálka časopisu, knihy alebo plagát. Takže k fotografii som vďaka nemu mala blízko ešte pred školou. No aj tak som sa prihlásila na keramiku.

Napokon sa však z nejakých príčin v ten rok neotvárala. Keďže tam bola aj fotka, rozhodla som sa pomerne rýchlo. Myslím, že som si vybrala dobre.

Roky ste pracovali vo filmových štúdiách na Kolibe. Aké to boli časy?

Šťastnou zhodou okolností sa mi hneď po maturite podarilo nájsť si prácu vo fotolaboratóriu filmového oddelenia na Kolibe. Boli sme úžasný kolektív, čo dnes možno tiež už nie je až také bežné. Všetci sme si pomáhali, panovala tam doslova rodinná atmosféra a šéfovala nám pani Zuzana Mináčová.

Čo patrilo ku každodennej práci filmovej fotografky?  

V tých časoch bolo trendom zbierať podpiskarty populárnych hercov, povedzme takých, akým bol aj Michal Dočolomanský. A aj tie sme vyrábali my. Alebo tiež takzvané "fotosky". Každé kino malo svoje vitrínky s aktuálnym programom a v nej fotosky k filmu. Boli to fotografie so špeciálnym rozmerom, na ktorých bola odfotená charakteristická scénka z filmu. Na spodnom okraji bola biela manžeta a na nej uvedení tvorcovia filmu a krátka slovná upútavka. Fotoska mala ľudí informovať a lákať do kina.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C44CK na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C44CK na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Fotky, Fotografie a fotogalérie


Článok je zaradený aj do ďalších tém Sme v obrazoch

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.

Neprehliadnite tiež

S každou zlou spomienkou odchádza aj tá dobrá.

Rana pod pás umeniu. Výtvarníci reagujú na plán vysťahovať Kunsthalle

Problém robí budova v centre mesta, myslí si Dorota Sadovská.

Výstava Eastern Sugar Ilony Németh v Kunsthalle, na ktorej si návštevníci mohli vyrobiť cukrové homole, získala cenu Nadácie Tatra banky za umenie 2018
Punk je hned! Nový slovenský film.
V jednom z dielov Love, Death + Robots spoznávajú roboti ľudský svet.
Pohľad na bratislavskú Kunsthalle.