Najslávnejšiemu filmovému gladiátorovi Rusellovi Crowovi svedčia postavy hrdinov z historických drám, filmov o superhrdinoch, trilerov i westernov. Dokáže však viac: za rolu psychicky chorého nositeľa Nobelovej ceny Johna Nasha v dráme Čistá duša ho nominovali na Oscara a pristalo mu to aj v romantickej komédii Ridleyho Scotta Dobrý ročník.
V dráme Otcovia a dcéry sa vracia opäť ako slávny duševne chorý muž. Na Oscara to však nebude.

Niežeby Crowe hral zle – ale režisér Gabriele Muccino uchopil vysoko cenený scenár debutujúceho Brada Descha veľmi nešťastne. Rozhodol sa, že divákov doženie k slzám stoj čo stoj, a aj na slovenskej premiére sa prejavilo, že sa mu to podarilo. Lenže, trochu to prehnal. Bez odľahčujúceho humoru, nadhľadu a bez hlbšieho pohľadu a pochopenia postáv je z takéhoto filmu len usmoklený, schematický gýč, vhodný nanajvýš na vyplnenie sobotného popoludnia na oddychovom televíznom kanáli.