ROZHOVOR

Aktivista Tomáš Rafa: Múry máme v hlavách

Spolu s deťmi z rómskych osád maľuje farbami na sivé segregačné múry, dokumentuje zhromaždenia ultrapravicových extrémistov a akcie zamerané proti menšinám. Artivista TOMÁŠ RAFA sa tak pokúša rúcať bariéry a obmedzenia v našich hlavách.

Tomáš Rafa. (Zdroj: Archív SME - Tomáš Benedikovič)

Text: Erika Litváková

Na spomienkovom podujatí Nové ploty pri príležitosti výročia novembra 1989 budete vystavovať svoje fotografie a videá. O čom sú?

Od roku 2009 sa venujem segregačným plotom. Prvotný impulz som dostal, keď sa na východnom Slovensku postavil prvý takýto múr a nazvali ho športový. Mal byť akože na športové účely, rôzne loptové hry ako volejbal a basketbal. Vtedy ešte ako študent umenia som sa rozhodol na situáciu reagovať, prišiel som do rómskej osady pri michalovskom sídlisku Východ a zahrali sme si s deťmi pri múre futbal.

Vytvoril som o tom krátke  video a uverejnil na internete s cieľom otvoriť dialóg a diskusiu. Z toho vzišiel nápad pokračovať ďalej s takýmito zásahmi do verejného priestoru.

A ako vznikol nápad pomaľovať múry farbami?

Z futbalového zápasu pri múre vznikli aj fotografie a napadlo mi, že by bolo fajn oblepiť nimi ten múr. Začal som preto rokovať s mestom, no hoci sa im športový motív fotografií páčil, prekážalo im, kto sa na fotkách nachádza. Tak som z fotiek postupne musel odstrániť ľudí, takže  ostali len siluety. Následne navrhli odstrániť  špinavé prostredie v okolí múru. Nakoniec som musel podľa požiadaviek úplne zredukovať obsah všetkých fotografií.

Vstúpili ste do hry na ústupky?

Áno, chcel som vidieť kam to až zájde. Postupne chceli odstrániť realitu a nechať len motív športovej hry s dúhovým pozadím. A odrazu povedali, áno, toto chceme. Odraz reality zmizol a zostala len propaganda športového múru. Vytlačili sme veľké bilbordy a múr nimi oblepili. Ďalej sme s umelcami a dobrovoľníkmi pokračovali v Ostrovanoch a Sečovciach, kde sme ploty natierali spoločne s deťmi.

Musel som vždy rok dopredu vybavovať povolenie. Vo Veľkej Ide napríklad protestovali, že farby pôsobia provokačne a podsúvajú myšlienku, že za tým plotom bývajú nejakí farební ľudia. Chceli preto eliminovať počet farieb na dve. Rozhodli sa pre zelenú a modrú. Keď som sa spýtal, či by tam mohlo byť aj červené koleso, súhlasili, a tak sme mali možnosť namaľovať rómsku vlajku oficiálne.

Pomaľovali sme postupne všetky najväčšie múry na Slovensku. Skúšali sme to ešte aj vo Vrútkach, ale tam to bolo úplne nepriechodné.

Ako to vnímali ľudia na oboch stranách múrov?

Museli sme mať zabezpečený vstup do osady, komunikovali sme vždy s vajdom, sociálnymi pracovníkmi aj so samosprávou. Tá zabezpečila nevyhnutné kroky na to, aby sme mohli projekt realizovať. Vždy nejaký čas trvá, kým vás ľudia v osade začnú akceptovať. Tí, ktorí chceli, začali nám okamžite pomáhať a motivovať aj druhých. Pravidelne sa radi vraciame do osady v Sečovciach. Tam sme mali skvelú spoluprácu a preto s projektmi v osade pokračujeme aj naďalej.

A deti?

Asi najviac ma teší, že od začiatku sa k nám pripojila väčšina detí, ktoré inak v osadách nemajú ako tráviť voľný čas. Niečo také ako kultúra alebo záujmové činnosti tam úplne chýbajú. Deti v osadách vo veľkom počte inhalujú toluén. Aby unikli pred realitou, zahnali hlad alebo nudu. Hovorím teraz o deťoch vo veku šesť, sedem či desať rokov. Počas nášho projektu sa im aspoň na krátky čas vyplnil deň čímsi iným. Spolupracovali, maľovali, tvorili. Deti sa možnosti chytili, a to bolo super.

Ich rodičia to vnímali aj inak ako len zábavu?

Nie vždy všetci pochopili, že ide o antirasistický projekt a my sme to ani nezdôrazňovali. Boli sme radi, že sa nám podarilo zapojiť decká do spoločnej kreatívnej hry, že vznikli fotografie a film, cez ktoré môžeme upozorniť ľudí na to, že tu vznikajú rasistické stavby. Segregačné múry maľujeme preto, aby sme na tento jav upozornili čo najviac ľudí. Aby nesplynuli s krajinou a nestali sa súčasťou architektúry. Nechceme, aby sa problémy riešili takto a aby si ľudia na oboch stranách na ne po čase zvykli.

Máte s odstupom času pocit, že to malo zmysel? Darí sa vďaka tomu rúcať múry aj v hlavách ľudí?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Až teraz sa začína boj o Európu. Le Penová sa na Macrona teší

Macron vidí Francúzsko ako krajinu, ktorá má všetko. Le Penová program stavia na kritike.

SVET

Francúzi dovolili, podľa odhadov postupujú Macron a Le Penová (minúta po minúte)

Le Penová označila postup za historický výsledok.

KOMENTÁRE

Voľby vo Francúzsku. Čo vlastne prospeje ľuďom?

Napäté voľby zakrývali podstatnejšiu tému.

SVET

Macron k politike pristupuje ako k startupu (profil)

Emmanuel Macron bol bankárom aj ministrom hospodárstva.

Neprehliadnite tiež

Teroristický útok vo vlaku nevyšiel, Eastwood má tému na ďalší hrdinský film

Mladíci zachránili cestujúcich na trase Amsterdam - Paríž.

Písanie pre facebook znamená vzburu, hovorí sýrsky spisovateľ

Assaf Al Assaf využil platformu, kde sýrsku revolúciu najviac počuť. Rozprával sa s ním MICHAL HVORECKÝ.

Ewan McGregor sa trápi s akcentom. Je dvojnásobnou hviezdou Farga

Kriminálny seriál je na obrazovkách tretí raz.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop