Nepáčilo sa im, ako sa generácia povojnových politikov vyrovnáva s fašistickou minulosťou. Kritizovali jej pochybné účelové spojenectvá na úrovni štátov a sťažovali sa, že študenti nemajú žiadnu možnosť, aby sa aj oni zapojili do formovania toho, čo by malo mať podobu modernej demokracie.
Keď lídri tohto hnutia novinárka Ulrike Meinhof a právnik Andreas Baader rozprávala v nemeckej televízii, zdalo sa, že majú celkom rozumné argumenty a že sa ich požiadavky v zásade nijako nelíšili od toho, čo hlásali aj iné študentské hnutia v druhej polovici 60. rokov. Tak čo sa teda stalo, že postupne pristúpili k brutálnym akciám a že dnes ich skupinu Baader – Meinhof voláme teroristická?
Dobrodružná radikalizácia
Na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava zvíťazil dokument Nemecká mládež, ten túto takmer neviditeľnú premenu analyzuje s chirurgickou detailnosťou.
Z tejto nemeckej mládeže sa stali v 70. rokoch teroristi. (zdroj: FRANCETVINFO)Režisér Jean–Gabriel Périot ho postavil len zo starých televíznych a filmových záberov a správne videl, že ich vôbec nebolo treba komentovať. Stačilo len správne nadviazať jedným obrázkom na druhý. V archíve našiel taký materiál, ktorý už samotný obsahoval akciu, emočnú krivku aj dobrodružný duch.
Zhodou okolností sa Baader – Meinhof komplex, teda prvý mozog Frakcie červenej armády, vytváral okolo študentov filmu a tí svoje verejné demonštrácie organizovali na spôsob performácií a happeningov. Takže hoci o tejto časti nemeckej mládeže nakrútil Périot dokumentárny film, svojou dynamikou sa vyrovná aj hraným.
Šiel po stopách radikalizácie nemeckej mládeže a bola to naozaj pozoruhodná, dramatická cesta.
Bezmocnosť v kuchyni
Nemecki teroristi mali pocit, že ich nikto nepočúva a tradičné médiá im nedávajú priestor. O tom, ako v sedemdesiatych rokoch napádali banky, zaútočili na západonemeckú ambasádu v Štokholme a uniesli lietadlo Lufthansy, kedysi nakrúcal filmy aj klasik Rainer Werner Fassbinder. Múdry Périot si na záver požičal aj niekoľko ukážok z jeho filmu Nemecká jeseň. Zaujímavá, provokatívna voľba.
Pretože hoci ho Fassbinder nakrútil už v roku 1978, ešte stále z neho cítiť rovnakú absurditu a bezmocnosť. Aj z kúska filmu vidno, že keď je demokratická spoločnosť vystavená extrémnym ideám, vôbec nevie, ako na ne odpovedať. Ani len v diskusii sa za kuchynským stolom.
