Stratení v Mníchove
To, čo si myslíme o Mníchovskej dohode, je jeden veľký mýtus, tvrdí Petr Zelenka v novej komédii
Česi sú smejúce sa beštie, povedal kedysi Heydrich a Česi to radi dokazujú. Prejavili sa tak, aj keď volili najväčšiu postavu svojich dejín a z hlasovania ľudu vyšiel ako jednotka Jára Cimrman. Len jedna udalosť, zdá sa, im kazí náladu, a tou je Mníchovská dohoda. Tú považujú za nechutnú a ‚neprekusnuteľnú‘ zradu. O tom teraz Petr Zelenka nakrútil – ako inak, komédiu. Do kín sa dostala pod názvom Stratení v Mníchove.
Jej hrdinami sú filmári, ale nie takí angažovaní, ako sa aspoň tvári Zelenka. Aj im zišla na um téma Mníchovskej dohody – a pomysleli si, že by z toho mohla byť dobrá rodinná komédia. Bola by o novinárovi, ktorý sa dostane na tlačovú konferenciu so zástupcom francúzskej vlády a ukradne na nej papagája. Nie obyčajného papagája, Francúzi tvrdia, že to bol v čase Mníchova (!) obľúbený papagáj samotného Édouarda Daladiera. A keď Česi čakali, že sa Francúzi konečne po sedemdesiatich rokoch prišli za mníchovskú zradu ospravedlniť, on začal iba papagájovať to, čo sa v kancelárii naučil: Hitler je super. Beneš je kretén. S takým papagájom by bola skvelá kariéra v cirkuse!
Petr Zelenka má trochu smolu, že film Stratení v Mníchove dokončil až teraz. To už tri roky vieme o komédii Polski film a že už pri jeho premiére sme sa smiali na tom istom nápade. Vyšpekulovaný film o vyšpekulovaných filmároch. V tom od Mareka Najbrta vychádzali štyria českí herci z predpokladu, že Poliaci zbožňujú český humor a že by teda nemalo byť ťažké vymámiť od nich peniaze na komédiu, ktorú by si drzo nakrútili podľa svojho vkusu. V tom Zelenkovom filme si zas filmári trúfli zatlačiť na francúzsky pocit viny a vlákať ich do koprodukcie, ktorá by sa navonok tvárila, že je o ich spoločných dejinách.
Aj Najbrt, aj Zelenka do svojich filmov zapojili denníkové zápisky, v ktorých filmoví filmári na spôsob making of komentujú ťažkosti, ktoré ich pri práci postihli. Môže tento fór fungovať aj po druhý raz?
Môže, pretože Zelenkov scenár naozaj obsahuje vtip, ktorý nestojí len na tom, že je originálny. Vlastne je oveľa zaujímavejšie to, čo chcel Zelenka tou vtipnou formou vypovedať. Herec, ktorý má v tej údajnej francúzskej koprodukcii hrať hlavnú úlohu, dostane alergiu. Najprv si myslí, že ju má na papagája, potom z nej podozrieva prírodu a neskôr farebné látky, až nakoniec pochopí, že má alergiu na samotnú tému filmu: Mníchovskú dohodu. Čo ho privedie k poznaniu, že Česi si ju roky vysvetľujú zle. Zbytočne obviňujú spojencov zo zrady – nechápu, že všetko bolo inak.
Je celkom možné, že väčšina Čechov vôbec nepozná tieto teórie. Aj vo filme sa hovorí, že sa ňou v Prahe zaoberal iba jeden jediný historik a jemu je aj venovaný. Pozoruhodné pritom je, ako s „prevratnými informáciami“ Zelenka pracuje. V nečakanej chvíli nimi trochu provokuje a šokuje, a potom tento tón zase elegantne opustí. Budeme teda raz vedieť, čo sa v Mníchove koncom septembra 1938 stalo? Možno. Zelenkovou ambíciou je zatiaľ len to, aby sme sa na tom dobre zasmiali.
Kristína Kúdelová
Vyvlastnenie
Tanec / Ifjú Szívek, Mostová ul. Bratislava 19.00
Udržiavať maďarské tradície na Slovensku sa darí rôzne. Je to otázka peňazí, vzťahov v domácej i zahraničnej politike aj náklonnosti divákov, ktorí sa vo väčšej miere spájajú s maďarskou komunitou.
Tanečný súbor Ifjú Szívek funguje už 60 rokov. Tento mesiac svoje výročie na radosť mnohých súčasných aj bývalých členov oslávil. Viacerí z nich sa postavili na javisko po mnohých rokoch a poctivo trénovali, aby sa mohli stať súčasťou tanečného galaprogramu.
(zdroj: IFJÚ SZÍVEK)Súbor už roky mapuje maďarské ľudové tradície a spracúva ich do tanečno-hudobných príbehov, v ktorých necháva vyniknúť najšpecifickejším oblastiam maďarského folklóru. Ten sa často so slovenským prelína, pri nejednej známej melódii sa pozastavíte a v duchu si ju so slovenským textom zanôtite.
(zdroj: IFJÚ SZÍVEK)Ako sa súboru darí osloviť tých, čo žijú skôr súčasnosťou než minulými tradíciami? Napríklad inscenáciou Vyvlastnenie. Choreograf Dušan Hegli podáva s tanečníkmi správu o tom, aké to je, keď človek trpí pocitom vykorenenia. Pracuje s motívmi historických udalostí minulého storočia, keď dochádzalo k výmene obyvateľstva, k deportáciám a k násilnému presídľovaniu.
Uhrančivú silu bohatej hudobnej a tanečnej kultúry Maďarov žijúcich na Slovensku rozvíja cez širšiu rovinu výtvarných a pohybových asociácií, prenáša ich do scénografie aj kostýmov. Neposudzuje, s témou pracuje skôr ako s estetickou kategóriou. Výsledkom je sugestívny prejav, citlivá práca s temperamentom a uvoľnené emócie.
Eva Andrejčáková
FOTO – IFJÚ SZÍVEK
