V minulosti bola tiež moderátorkou populárnej hudobnej relácie Medúza. Teraz zvláda naraz niekoľko vecí. Je mamou ročnej dcéry Emilky, v rámci sólového projektu KLARA. pripravuje novú platňu s názvom Home, a popritom stihne aj napiecť. Paľo Habera ju nazýva človekom z Marsu.
Kam by ste sa ako speváčka žánrovo zaradili? Robíte dosť rôznorodé veci.
Nerada sa škatuľkujem, pretože je to zavádzajúce. Ale je pravda, že s kapelou robím hudbu už dlho - vydali sme tri platne a teraz vydávam prvú sólovú – a náš vkus sa dosť vyvíja, preto je asi každá pesnička trochu iná. Nechávam sa inšpirovať, milujem severský elektropop, mám rada britskú popovú scénu a vyrastala som na starých soulových vinyloch, na spevákoch ako sú Stevie Wonder a Diana Ross, ako dieťa som počúvala The Jackson 5. Všetky tieto vplyvy sú asi počuť v tom, čo teraz práve robím, na platni, ktorá vyjde o pár týždňov.
Aký britpop počúvate? Blur, Pulp a podobné veci?
Blur som počúvala, keď som bola mladšia. Britská scéna teraz generuje strašne veľa skvelých speváčok - z tých úplne mainstreamových napríklad Lily Allen, Ellie Goulding, Jessie J. To sú speváčky, ktoré majú skvelé živé koncerty. Milujem sa pozerať na živé koncerty, ide z nich fakt výborná energia, napríklad z tej Jessie J.
Vystupovali ste aj so skupinou Neřež, ktorá bola časťou legendárneho Nerezu, a to je zas úplne niečo iné. V Nereze hrával aj váš otec.
Otec bol v Nereze kontrabasista, preto ma k nim prizvali, keď sa robili koncerty ako pocta Zuzane Navarovej, a nakrútili sme aj platňu. Bol to len ročný projekt, takže s nimi už dávno nehrám.
Spievate v skupine Toxique a okrem toho máte aj vlastnú čisto dievčenskú kapelu?
Mám skupinu Toxique a teraz robím svoj sólo projekt, ktorý mal byť pôvodne čisto dievčenskou skupinou. Platňu som však začala pripravovať už pred dvoma rokmi, a potom som otehotnela – vravela som si, že potrebujem asi skôr porodiť dieťa, než dorobiť platňu (smiech). A rozhodla som sa, že nebudem ľpieť na tom, aby bola skupina čisto dievčenská, ale poskladám ju tak, aby bola super.

Môže byť čisto dievčenská kapela úspešná?
Určite môže. Len sa musí zísť päť dobrých muzikantiek, ktoré spolu dokážu dobre hrať a myslím si, že naše vody sú na to dosť malé. V cudzine však poznám veľa super dievčenských skupín, sama som vyrástla na českej kapele Panika. V deväťdesiatych rokoch to bola známa, čisto dievčenská punková kapela. Pamätám sa, že ma rodičia vzali na ich koncert, keď som mala päť rokov a bola som z toho úplne hotová. Aj preto som túžila po dievčenskej kapele.
Na dráhu muzikantky vás nasmerovalo to, že váš otec je hudobník?
Myslím, že to hralo veľkú rolu, hoci on ma nikdy do ničoho netlačil. Mala som skvelé detstvo s tolerantnými rodičmi. Brali ma často na koncerty, doma sme mali veľa platní, stále som sa pohybovala okolo hudby. Keď som šla napríklad s otcom do televízie, kde hral s Nerezom a videla som ho na pódiu, vravela som si: Aj ja chcem raz takto hrať.
Váš otec vystupuje v divadle Sklep. Aj ako herec?
Hrá na kontrabase a zároveň hrá v nejakých scénkach. Divadlo Sklep je divočina, tam sa robí všeličo.
A okrem toho je aj starostom v Úněticiach neďaleko Prahy. Baví ho to?
Jeho veľmi baví regionálna politika, rád vnáša do obce kultúru, usiluje sa, aby to tu žilo, aby tu boli masopusty, divadlá a koncerty. Je nielen vyštudovaný muzikant, ale aj ekonóm – zaujíma ho získavanie grantov na kultúrne aktivity, a zároveň aj na kanalizáciu. V tomto je ozaj schopný a je preto zapálený. Robí to celým svojím srdcom, takže podľa mňa je skvelý starosta, už asi 25 rokov.
Za koho kandidoval?
Ako nezávislý.
Aj vy bývate v tejto dedine pri Prahe?
Áno, bývala som dlho v Prahe, ale teraz som naspäť na svojej milovanej dedine, odkiaľ pochádzam. A je to super. Odporúčam.

Zakladáte si na rodine, jej členovia sa objavili aj vo vašom videu k pesničke. Máte sestru?
Mám iba sestru. Spieva so mnou v pesničke Home, ktorá je o tom, aké je dobré vracať sa domov, jesť s ľuďmi za jedným stolom a užívať si tých, ktorých má človek rád. Rada sa schádzam s ľuďmi, ktorých mám rada, rozprávam sa s nimi a jem pri tom. Som pôžitkárka a rada tiež varím.
Pred piatimi rokmi ste povedali, že chlapci z kapely vám naplánovali materstvo na rok 2012. Plán plníte, ale trochu oneskorene.
Trošku sa to nestihlo, Emilka sa narodila až v roku 2014. Robili sme si žarty, pretože keď má človek kapelu, stále všetko plánuje: kedy vydá platňu, kedy pôjde do štúdia... A raz som chlapcom z kapely povedala: „Počujte, a čo keď chcem mať raz aj rodinu? Poďme to zahrnúť do plánu.“ Povedali: „Okej, tak 2012.“ Ale dieťa je niečo, čo človek nemôže celkom plánovať.
Klasická otázka, ktorú dostávajú všetky zamestnané matky: Ako dokážete spojiť materstvo s prácou? Napríklad s nakrúcaním SuperStar?
No je to veľký time management. Najnáročnejšie je synchronizovať kalendáre – moje, manžela a babičiek, lebo ja som úplne najradšej, keď je moja Emilka s niekým z rodiny. Keď viem, že je v dobrých rukách, som v pohode. SuperStar je náročná skôr nárazovo, nie je to až také hrozné. Živé vysielanie je každú nedeľu, akurát ja popritom dorábam aj platňu, takže mám veľa práce po nociach. Snažím sa maximálne venovať dcére a keď o ôsmej zaspí, sedím ešte do druhej v noci za klavírom.
Odporúčate matkám s malými deťmi, aby popri materstve robili aj niečo iné?
Každá žena má úplne iné potreby, nedá sa to zovšeobecniť. Ja sa napríklad teším, keď budem opravovať v záhrade starú maringotku spolu s dcérou, pretože ma baví, keď mám aktivity, do ktorých môžem dieťa zapojiť. Samozrejme, pri nakrúcaní v televízii si nemôžem Emilku posadiť na kolená, ale keď nahrávam platňu, do štúdia ju beriem, aby videla, ako to tam vyzerá, ako sa hrá na bubny. Snažím sa ju maximálne zapájať do všetkých svojich aktivít, a myslím si, že ju to baví. A mňa tiež.
Paľo Habera o vás povedal, že ste človek z „polomarsu“, vraj nečakal, že raz bude v SuperStar taký „týpek“ ako vy. Ako ste sa zžili s rolou porotkyne?