Najchudobnejší z najchudobnejších, špina na niečích topánkach. Tak charakterizoval Daniel Radcliffe svoju postavu Igora v dráme Viktor Frankenstein. „Viktor ma zachránil a potom ma stvoril. Dal mi identitu a nový fyzický vzhľad,“ hovorí Radcliffe pre magazín Collider.
Nový, trochu netradičný príbeh o Frankensteinovi, vyrozprávaný z pohľadu asistenta Igora, nakrútil režisér Paul McGuigan a viac ako stvorenie nového života ho zaujímal vzťah medzi Igorom a Viktorom a to, čo sa stane so svetom, ak niekto poruší zákony života a smrti.
„Igor začínal ako týraný, fyzicky znetvorený chudák. Viktor Frankenstein ho našiel a ukázal mu svet, kde sa viac cenia intelektuálne hodnoty než vzhľad a kde Igora prijali ako vyzretú, extravagantnú osobnosť, nie ako odpad spoločnosti. Odtiaľ pramení jeho až chorobná oddanosť Frankensteinovi,“ vysvetľuje 26-ročný Radcliffe.
S Jamesom McAvoyom v snímke Victor Frankenstein (2015). (zdroj: OUTNOW.CH)
V úlohe agenta FBI sa musí infiltrovať medzi neonacistov. Dráma podľa skutočných udalostí Impérium by mala prísť do kín na budúci rok. (zdroj: OUTNOW.CH)Jedináčik
Radcliffe zobral herectvo vážne, nelákalo ho štúdium na univerzite ako Emmu Watsonovú (učenie mu podľa jeho slov nikdy nešlo), ani komediálna poloha ako Ruperta Grinta. Vrhá sa z jednej vážnej a dramatickej postavy do druhej, vyberá si netradičné a originálne scenáre, nezávislú tvorbu režisérov a neraz hrá ‚druhé, až tretie husle‘, či dokonca iba bizarné cameo. Sympatické od niekoho, kto bol desať rokov hlavnou postavou v snímkach o Harrym Potterovi a dostával k tomu aj patrične vysoké honoráre.
„Väčšina mojich kamarátov hercov v tomto veku dúfa, že získajú úlohu v nejakom megahite a potom sa už nebudú musieť o nič strachovať. Ja mám megahit za sebou, čo je úžasná výhoda. Poskytuje mi to samostatnosť a kontrolu nad vlastnou kariérou,“ hovorí Radcliffe pre The Independent.
Ako jediné dieťa literárneho agenta Alana Georgea Radcliffa a kastingovej agentky Marcie Jeannine Greshamovej sa odmalička pohyboval vo svete filmu a do styku prichádzal najmä s dospelými. Do školy chodil nerád, do triedneho kolektívu nezapadol, podľa jeho slov preto, že sa nevenoval žiadnemu športu. Najšťastnejší bol, ak mohol celý deň stráviť na pľaci a doteraz nevie pochopiť ľudí, ktorí tvrdia, že školské roky boli tými najkrajšími v ich živote. Jednou z výhod Harryho Pottera vraj bolo práve to, že nemusel chodiť do školy.
