SME

Fotograf Andrej Bán: Niekedy som zo strachu ani nefotografoval

Srbsko, 2015 (Zdroj: Andrej Bán)
Fotograf Andrej Bán: Niekedy som zo strachu ani nefotografoval

Keď sa z miest poznačených konfliktmi či katastrofami vytratia spravodajské médiá, prichádza fotograf a reportér ANDREJ BÁN. Svojimi fotografiami upriamuje pozornosť na obete, na ktoré sa medzičasom zabudlo. Tento rok fotil aj utečencov a boje na Ukrajine.

Vaše fotografie rozprávajú príbehy obetí vojen, etnických konfliktov, exodov a prírodných katastrof. Teraz k nim pribudla aj utečenecká kríza. Je iná než spomínané fenomény?

„Áno, zmenil som kvôli nej aj koncept aktuálnej výstavy. Je to téma, aká v Európe nebola desiatky rokov. Prišli sem státisíce ľudí, ktorí hľadajú azyl a bezpečie, od apríla sa tejto téme intenzívne venujem. Z tridsiatich fotografií na výstave je polovica práve z tohto roku, jedna z troch sérií je z dlhodobo najtragickejšieho miesta dnešnej Európy, gréckeho ostrova Lesbos, kam sa z Turecka denne plavia preťažené gumené člny s utečencami. V októbri som na severe ostrova strávil pár dní, zaznamenával som dramatické situácie, časté príchody člnov, ľudia bývali podchladení, zranení, prekonávali srdcové kolapsy. Výstavu som venoval viac ako tritisíc obetiam, ktoré sa utopili v priebehu tohto roka."

A čo druhá polovica fotografií?

„Tú tvoria mikropríbehy z oblastí, kam sa často vraciam. Či už Kosovo a Albánsko, kde som bol aj počas vojny v roku 1999 a ešte mnohokrát po nej, vydal som aj knihu. Dlhodobo sa vraciam aj do Gruzínska a celej oblasti Kaukazu. Na západe Gruzínska som mapoval príbehy vnútorných vysídlencov z Abcházska – separatistickej oblasti, ktorú celý svet považuje naďalej za súčasť Gruzínska. Štvrť milióna ľudí tam žije od roku 1994 vo veľmi zlých, provizórnych podmienkach, v rozpadnutých objektoch bývalých škôl či kúpeľov. Títo ľudia mi povedali: „Žijeme horšie ako mŕtvi“, podľa toho som pomenoval aj sériu reportáží. Vraciam sa aj do Afganistanu či do Pakistanu, no viac ako sama vojna a jej spravodajské zachytenie ma zaujímajú dosahy týchto ťažkých životných situácií na obyvateľov. Preto sa tam po vojne či katastrofách vraciam."

Preto ten prívlastok ‚povojnového fotografa‘?

„Kedysi som si tak hovoril aj ja, ale stále sa mi zdá veľmi dôležité, ak nie najdôležitejšie, vracať sa na miesta, ktoré už opustili spravodajské médiá a novinári a zaznamenávať, ako sa ľudia vyrovnávajú so situáciou po vojne, ako sa vracajú do života a ako ho obnovujú. Práve na ľudí, na ktorých sa zabúda, chcem svojou prácou upozorniť."

Fotiť súčasnú utečeneckú krízu priamo v jej centre je asi niečo úplne odlišné. Beriete to ako výzvu alebo ako svoju osobnú povinnosť?

„Oboje. Začiatkom leta táto téma nebola ešte taká naliehavá, a už vôbec nie na Slovensku. Celá Európa vtedy žila gréckou finančnou krízou, dlhmi, referendom. Už vtedy som sa z Grécka vrátil s tým, že  téma utečencov je oveľa vážnejšia. Ide o procesy, ktoré sme nezažili desiatky rokov, sme na ich začiatku, Európu však nemožno uzavrieť a oplotiť, ľudia tu budú hľadať azyl a bezpečie. Ako fotograf a reportér som túto tému nemohol a nechcel obísť."

Formovala konkrétna skúsenosť a priamy kontakt s utečencami aj váš názor na utečeneckú krízu?

„Zo začiatku som zastával názor, že prvoradé je humanitárne hľadisko, záväzkom nás Európanov, ľudí z civilizácie, ktorá sa hlási k židovsko-kresťanským koreňom, je pomáhať ľuďom v ohrození bez toho, aby sme sa pýtali, aké sú ich konkrétne osudy a pohnútky v danej chvíli. Všetko ostatné nasleduje až za tým. Začal som fotografovať s týmto postojom. Ďalšie mesiace cestovania som sa len utvrdzoval, či už na maďarsko-srbskej hranici, kde vyrástol plot, alebo na Lesbose, či teraz nedávno na turecko-sýrskej hranici. Na rozdiel od predsedu vlády, ktorý celú komunitu moslimov kriminalizuje a za prvoradé považuje bezpečnostné hľadisko. Nehovorím, že to nie je dôležité, ale prvoradé by malo byť, aby tí ľudia cestou nezahynuli, aby sme sa len nepozerali, keď sa im prevrátia člny. Aby sme dokázali zabezpečiť, že budú mať možnosť požiadať o azyl."

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Sexuálna služobníčka ovládla televíziu. Elisabeth Moss o nej hovorí pre SME Video

Herečka je hviezda, ale uvoľnená. Za seriál Príbeh služobníčky získala dve ceny EMMY naraz.

Elisabeth Moss v seriáli Príbeh služobníčky. Bola aj jeho producentkou.

Potlačila svoj sexepíl a opantala svet. Nový herecký talent pochádza zo Slovenska Video

Alexandra Borbély hrá vo víťaznom filme z Berlinale. Takto sa nakrúca romanca.

Herečka Alexandra Borbély, ktorá pochádza z Nitry, na festivale Berlinale.

Synovi vravela, aby kašľal na školu. Na ulici spolu zbierali komunistický pop art Video

Fotografka Zuzana Mináčová mala recept, ako prežiť komunizmus.

Komunálne služby masta Bratislavy, nositeľa Radu práce.

Americká fotografka: Slováci fotia slabo, v našich magazínoch by ich tvorbu neprijali

Predsedkyňa poroty na súťaži Slovak Press Photo Nina Berman obhajuje výber hlavnej ceny.

Nina Berman (1960) je americká fotografka na voľnej nohe. Za svoju sériu záberov zranených vojakov z vojny v Iraku s názvom Purple Hearts získala mnoho cien, jednou z nich bola aj World Press Photo, najvýznamnejšia cena v oblasti novinárskej fotografie. Snaží sa zachytiť problémy jej domoviny. Jej tvorbu môžete vidieť dva týždne v Galérii Mesta Bratislavy.

Nevie spievať. Aj tak nahral jeden z albumov roka Video

Kapela LCD Soundsystem sa vrátila s vynikajúcou novou nahrávkou American Dream.

Pre speváka Jamesa Murphyho je spev nočnou morou. Bez jeho nedokonalého prejavu by však LCD Soundsystem nemali takú energiu.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop