O druhej v noci sa v priestore pražského divadla Ponec ozýva z reproduktorov dážď, kroky v lese či kŕkanie žiab v rybníku. Ak v nich počuť aj melódie, tak nerušia, pokojne sa opakujú a často trvajú desiatky minút. Sála je navyše ozvučená tak skvostne, že ak zavriete oči, kompozície sa ozývajú všade naokolo. Poslucháč nemá na výber – takáto atmosféra ho skôr či neskôr ukolíše do ríše snov alebo do voľne plynúceho prúdu myšlienok.
Niektorí meditujú so zavretými očami, iní sa prevaľujú pod dekami a sem-tam sa ozýva aj chrápanie. Čo už, chvíľkami sa dokonca triafa do štruktúry hudby.
Silent night alebo spací koncert je jediné podobné podujatie široko-ďaleko. Návštevníci dostanú vopred cez sociálnu sieť avízo, aby si priniesli pyžamo, pri vstupe do miestnosti im podarujú škrabošky a po úvodnom príhovore im organizátori zaželajú dobrú noc.
Organizátori a vystupujúci: zľava Ondřej Lasák, Machinefabriek, Jarda Petřík, Lee Chapman a Wim Dehaen. Koncert zorganizovali spoločne Rádio Wave a Genot Centre (zdroj: Jiří Šeda / Rádio Wave)Tichá noc, svätá noc
V miestnosti zahalenej tmavými závesmi zostáva svietiť len stolná lampa pri mixážnom pulte a jediný reflektor staticky obrátený k plafónu. Človek dokáže rozlíšiť len siluety predmetov a osôb. Podivuhodnosť miesta dopĺňa soška bieleho králika na jednej strane mixážneho pultu a japonská mačka Maneki-neko s pohybujúcou sa packou na druhej strane.
Medzi matracmi s ležiacimi poslucháčmi sa pohybuje postava a rozkladá na dlážke diktafóny a rádiá – v tme vidíte, ako na nich blikajú červené svetielka.
Najprv si nemôžete byť istý, či počujete len ruch okolia, alebo vám na rádiách holandský umelec Rutger Zuydervelt s prezývkou Machinefabriek prehráva akýsi šum. Neskôr v ňom začínate rozoznávať tiché klavírne tóny.
