Roky sa potuloval ulicami Paríža bez peňazí a bez domova. Osamelo spieval na rohoch bulvárov alebo v prítmí metra a potom prespával v hosteloch. Dvadsaťšesťročný spevák Benjamin Clementine však na toto mesto nedokáže zabudnúť.
Ani dnes, keď vypredáva kluby, vystupuje s Björk a keď ho chváli Paul McCartney. Clementine na francúzsku metropolu nevedel zabudnúť, ani keď si v piatok večer preberal najprestížnejšiu britskú hudobnú cenu Mercury Prize.
„Ak toto sleduje akékoľvek dieťa alebo študent, zapamätaj si: svet je tvojou mušľou. Vyjdi von a získaj to, čo chceš,“ hovoril v ďakovnej reči.
Pomáha rozbiehať kariéru
Najprv všetkým v sále londýnskeho BBC Radio theatre vyrazil dych piesňou, no potom pri ceremoniáli strácal slová a zastretým hlasom venoval cenu obetiam teroristického útoku v Paríži.
Jeho debutový album At Least for Now si porota vybrala spomedzi dvanástich vynikajúcich nahrávok, medzi ktorými nechýbali ani oveľa populárnejší Florence and the Machine, Róisín Murphy, či Aphex Twin.
Treba spomenúť, že Barclay Mercury Prize sa každoročne odovzdáva za najlepší album vydaný na území Veľkej Británie a Írska. Založili ju v roku 1992 ako alternatívu ku komerčnejším Brit Awards. Víťaza vyberajú hudobní profesionáli - organizátori koncertov, festivalov, novinári, či producenti. Pomerne často pritom oceňujú umelcov na začiatku kariéry.
Pred rokom si napríklad vybrali škótsku hiphovú kapelu Young Fathers, ktorá odvtedy stihla už dvakrát vystúpiť na Slovensku. V marcovom rozhovore pre denník SME Young Fathers tvrdili, že cena im pomohla, aby boli vypočutí, pomohla im rozbehnúť kariéru mimo Veľkej Británie. Súčasťou trofeje je zároveň finančná odmena dvadsať tisíc libier.
Obal albumu At Least for Now. (zdroj: EMI Records)Tenor a klavír
Clementina si tentoraz porota zvolila vďaka jeho tenorového hlasu, ktorý v teatrálnych piesňach najčastejšie kombinuje s klavírom. Publicisti ho prirovnávajú k Nine Simone, Rufusovi Wainwrightovi alebo Anthonymu Hegartovi.
Vidia v Clementinovi rovnako silnú osobnosť, rovnako silného hudobníka. Zapáčili sa aj jeho texty rozoberajúce otázky samoty a odcudzenia. Aj keď totiž nemá hudobné vzdelanie, k umeniu mal vždy blízko: zaujali ho počas dospievania napríklad Prekliati básnici, aj afroamerický spisovateľ James Baldwin, ktorý sa v novelách zaoberá problémami menšín. Spája ich snaha vyniknúť z davu, snaha byť vnímanými.
Uvidia ho?
Clementine o tom vie svoje: na škole ho šikanovali, od rodičov ušiel a nakoniec opustil aj rodné Anglicko. Jeho debut rozpráva na priestore jedenástich piesní hlboký príbeh o tom, ako sa snažil zmeniť svoju osobnosť, ako sa snažil zabudnúť na svoju mladosť.
Keď sa mu po piatich rokoch podarilo tvorbou spájajúcou operu, klasickú hudbu a folk zaujať v Paríži, do Londýna sa vrátil ako osvedčený umelec. O tom, či si ho však všimne širšie anglické publikum, sa ešte rozhodne.
Ako totiž vo svojom článku po ceremoniáli spomína kritik Alexis Petridis: Cene Mercury sa síce v minulosti darilo dvíhať predaje albumov hviezdam ako Portishead, Franz Ferdinand, či PJ Harvey, nie vždy vedela rozžiariť auru neznámym menám.
Ak by sa negatívny scenár naplnil, nevadilo by to: Clementine vyšiel z mušle, jeho album je skutočnou perlou.
