Black Mass
Ak radi sledujete hady pri kŕmení, toto je film pre vás
Kinotip
Slovenský distributér sa nevedel rozhodnúť, či film uvedie pod originálnym, alebo pod preloženým názvom. Napokon zvolil oba. Výsledkom je síce nezmysel, ale verme, že divácky záujem podporí. Pretože film Black Mass: Špinavá dohoda sa oplatí vidieť. Pre herecký výkon Johnnyho Deppa. Tretí celovečerný film Scotta Coopera nezaprie, že režisér je pôvodným povolaním herec: ťažiskom jeho snímky nie je kritika spoločnosti, napínavý príbeh ani hľadanie pravdy a odhaľovanie súvislostí, ale práve herecká exhibícia predstaviteľa hlavnej roly.
V hlavnej role zločin
Debutujúci Mark Mallouk a ostrieľaný Jez Butterworth (Fair Game, Na hrane zajtrajška, Spectre) nenapísali scenár podľa knihy Dicka Lehra a Gerarda O'Neilla Black Mass: The True Story of an Unholy Alliance Between the FBI and the Irish Mob ako klasickú drámu či kriminálny triler. Sústredili sa na psychologickú štúdiu, vývoj charakteru Jamesa ‚Whiteyho‘ Bulgera od ctižiadostivého gangstra až po kráľa podsvetia. Priestor dostáva aj dobová nálada. Vedľajšie postavy však nie. Benedict Cumberbatch ako Whiteyho brat, vplyvný politik a senátor, zostáva nepovšimnutý a nevyužitý. Ani Joel Edgerton v úlohe agenta FBI, postupne podliehajúceho Bulgerovmu čaru, nemá možnosť využiť svoju zaujímavú postavu naplno. Len jemne načrtnutá je i línia Bulgerovho manželstva a tragického otcovstva.
Retrolentilky pre oči
Rozprávanie sa skladá zo sledu udalostí, výjavov a scén, ktoré akoby navzájom nesúviseli, nenadväzovali na seba a neovplyvňovali sa. Spája ich Bulger, sú zámienkou na vykreslenie odtienkov jeho komplikovanej osobnosti. Následkom je množstvo postáv. Len sa filmom mihnú, aby ilustrovali Whitheyho krutosť, cynizmus, bezcitnosť či, naopak, prepiatu emotívnosť – a viac sa neukážu.
Neprispieva to ku kompaktnosti, k súdržnosti ani k prehľadnosti diela. Akoby autori ani nerátali s priamym angažovaním diváka. Máme len sedieť, sledovať a nepremýšľať. Našťastie sa to dá, pretože Johnny Depp, zamaskovaný na nepoznanie, hrá fascinujúco.
Bez chiméry svedomia
Cooperovi jeho režijná koncepcia vychádza. Sledovať, ako Deppov Bulger manipuluje s celým okolím, je zábava svojho druhu. Najmä ak sa radi pozeráte na kŕmenie hadov škrtičov. Naplno vychádza v ústrety veľkej časti (nielen) amerických divákov, ktorí si žiadajú filmové portréty zločincov ako hrdinov a celebrít.
Zlo, bolesť, utrpenie a krivdy, ktoré pôsobia, strácajú v tomto type filmovej zábavy negatívne konotácie. Morálka sa krčí v kúte so zapchatými ústami. Hlavnou atrakciou je zločin.
Ak by sme sa dokázali zbaviť „chiméry svedomia“, museli by sme priznať, že Black Mass je príkladom vysoko nadpriemerného filmárskeho majstrovstva. Čomu slúži, je už iná vec.
Miloš Ščepka
Walter Niedermayr - Projekčné sféry a dobrodružné ríše
VÝSTAVA/ GMB – Pálffyho palác, Bratislava
Taliansky fotograf Walter Niedermayr si nedotknutú alpskú krajinu pamätá ešte z detstva. V osemdesiatych rokoch ju začal fotografovať, pretože chcel upozorniť na jej krehkosť a preskúmať otázky týkajúce sa prítomnosti cestovného ruchu v jej citlivej mikroklíme.
(zdroj: FOTO - Walter Niedermayr)Hory samy osebe podľa neho prestali byť dostatočne vznešené, ich hlavným cieľom sa stalo prilákanie turistov. Z tých sa na jeho fotografiách stali grafické objekty kĺzajúce sa po umelo vytvorených cestičkách, akoby zastavené v čase. Až sa zdá, že ide o fotomontáž či kresbu na bielom papieri.
Každý kúsok alpskej krajiny fotil z diaľky, často dokonca zhora, s perspektívou sa hral aj tým, že celkový obraz skladal z dvoch alebo z viacerých fotografií. Nesúlad času a priestoru v jeho dielach si môžete pozrieť na výstave v rámci Mesiaca fotografie do 10. januára.
(mog)
Lab.oratórium sexuality
DIVADLO/ A4 – priestor súčasnej kultúry, Bratislava 20.00
Imrich Matyáš síce pracoval v minulom storočí v Bratislave ako úradník, jeho životným poslaním sa však stal neúnavný boj za práva sexuálnych menšín. Neobišli ho preto peripetie s políciou, neraz sa mu vyhrážali deložovaním, minimalizáciou dôchodku a nútili ho udávať tých, ktorí nehoreli „normálnou láskou“.
(zdroj: FOTO - Archív Divadla NoMantinels)Dnes by sme ho nazvali aktivistom, ktorý viac ako štyri desaťročia venoval úsiliu na odtrestnenie a emancipáciu homosexuality. Jeho meno by sme však vpísané v učebniciach či vyryté na pamätníkoch hľadali márne. Až jeho denníky, ktoré pred dvomi rokmi objavila aktivistka a historička Jana Jablonická-Zezulová, pomohli poskladať súvislý obraz o jeho živote a boji za ľudskosť.
Z množstva jeho myšlienok, ktoré sú aktuálne ešte aj dnes, vznikla neskôr dokumentárna dráma Lab.oratórium sexuality. Pripravilo ju divadlo NoMantinels a dnes ju môžete vidieť v rámci festivalu Drama Queer.
(mog)
