Pracujete ako vedúci vydania Televíznych novín v RTVS. Čo je vašou úlohou?
Pozná to asi každý denníkový novinár, ktorý ráno príde do práce, má pred sebou najprv prázdno a vie len to, že má obsahom naplniť dvadsaťšesť strán alebo štyridsaťšesť minút. Od pondelka do nedele, od pol deviatej rána, do pol deviatej večer. V skratke, z každého dňa musíte ako z citróna vytlačiť to najzaujímavejšie.
Výzor spravodajstva sa mení len veľmi pomaly. Akoby ani nebol priestor na kreativitu alebo chýbala odvaha spraviť ho celkom inak, nemyslíte?
Myslím, že priestor je, ale okolnosti to neumožňujú. Napríklad personálne, pretože väčšina redakcií je v tomto smere poddimenzovaná. My sme tiež iba dvaja editori, čo znamená, že popritom, čo musíme nevyhnutne čo najlepšie spraviť, nám ostáva veľmi málo času, aby sme mohli vymýšľať aj nadstavbu, prípadne sa pohrať s vizuálnymi prvkami.
Druhá vec sú technologické možnosti. Iste, všetci by chceli mať štúdio, ako majú v BBC, s obrovskými plazmami a priestorom na inovatívne snímanie. Finančne je to však veľmi nákladné, budeme si musieť ešte počkať. Preto je u nás stále výhodnejšie investovať viac do ľudského potenciálu než do techniky.
A možno v tom čase už bude spravodajstvo iba online na internete.
Áno, aj v televízii máme pocit, že čo sa týka televíznej žurnalistiky, je to už tak trochu dinosaurus, ktorý sa zdráha zomrieť. Dnes sa cez dva kliky v telefóne dozviete, čo sa práve vo svete deje. Je otázne, či si budú ľudia aj naďalej sadať pred televíziu len pre správy. Až príliš je to previazané na presne stanovený čas. Ide síce o službu verejnosti, ale aj RTVS uvažuje, ako sa s týmto trendom čo najlepšie vyrovnať. Spravodajstvo, tak ako sme ho doteraz poznali, sa niekam posúva a nikto to ešte nevie celkom uchopiť.
Vy ste aj komik, venujete sa humoru. Je výhoda, že máte vďaka práci v spravodajstve dobrý prehľad o tom, čo sa deje?
Je to obrovská výhoda a asi aj z vystúpení cítiť, že s tým – možno niekedy úplne zbytočne – veľa pracujem. Ale robiť spravodajstvo na dennej báze je veľmi náročné a neviem, ako dlho sa to dá robiť oboje súčasne. Snažil som sa tieto dve oblasti prísne oddeľovať od seba, ale už sa mi to nedarí.
Kompletná posádka tímu Od veci: Stano Staško, Lukáš Puchovský, Ludwig BAgin, Juraj Tabaček a Tomáš Hudák spolu s hosťom relácie Mišom Kubovčíkom. (zdroj: archív Tomáša Hudáka)Komik aj spravodajca musí vedieť informácie veľmi dobre triediť, aby čo najpresnejšie vedel, čo ľudí zaujíma.
No najmä sa nesmie sám dať do toho príliš vtiahnuť. Nesmie zo svojej práce nechať príliš trčať vlastné názory, aby nezačal byť prijateľný iba pre jednu stranu. Na Slovensku sme vždy boli v dvoch vychýlených pozíciách. Raz proti tomu, ale všetci spolu, a potom zasa proti niečomu inému, ale takisto všetci. Človek musí byť viac katalyzátorom ako rozdeľujúcim prvkom. Humor je vždy na strane slabšieho a humoru by malo byť jedno, či ten, ktorého kritizuje, je chudobný, alebo bohatý, múdry, alebo hlúpy.
S úspešnou rozhlasovou reláciou Od veci FM ste sa presunuli na obrazovky, ako vnímate tento krok?
