Obľúbili ste si ľudí v Keni?
V Keni žijem už päť rokov, mám odtiaľ manželku, ale ani náhodou nemôžem povedať, že by som si vyvinul nejakú špeciálnu lásku ku Keňanom ako takým. Posudzujem jednotlivcov, nikdy nie celý národ. Zovšeobecňovania mi pripadajú hlúpe na každej úrovni. Je pravda, že mnohí ľudia sa tak naivne romanticky zaľúbia do ľudí na týchto kontinentoch, najmä do tých zlatých krásnych detičiek. A možno je to tak dobre, veď vďaka tomu sa dosiahlo mnoho dobrého.
Je prirodzené, že sa solidarizujeme najviac s vlastným národom, rasou, kontinentom?
Prirodzené to je. Ale aj z princípov environmentálnej etiky vieme, že to, čo je prirodzené, nie je nevyhnutne dobré a morálne. Je prirodzené byť agresívnym, no na rozdiel napríklad od šimpanzov, pre ktorých je zabíjanie medzi sebou dvestokrát častejšie ako medzi ľuďmi, sme sa ako ľudstvo dohodli, že zabíjanie je neakceptovateľné.
Sadenie mangrovníkov v kresťansko-muslimskej komunite. (zdroj: Archív Človek v ohrození - Mária Martiniaková)Bulharský politológ Ivan Krastev sa v rozhovore pre SME vyjadril, že netreba Bulharov či Slovákov nútiť milovať cudzincov, že sa mu to nezdá prirodzené, dôležité je naučiť sa s nimi nejako žiť.
Presne. Prečo by sme mali niekoho umelo milovať? Dôležité je brať cudzincov takých, akí sú. Niektorí nám budú po ľudskej stránke vyhovovať, iní nie. Ani medzi sebou práve nehýrime nejakou vľúdnou láskou. Ľudia sú rôznorodí a tak je to dobre. Dôležité je sa navzájom počúvať a odosobniť sa od predsudkov.
Premiér sa nedávno vyjadril, že budeme sledovať všetkých moslimov žijúcich na Slovensku. Čo si o tom myslíte?
Na Slovensku žili moslimovia aj predtým, než sme sa o nich začali zaujímať v súvislosti s terorizmom. Ani sme o nich netušili, s ostatnými mali normálne ľudské vzťahy, či už dobré, alebo zlé. A zrazu ich ideme sledovať a pripisovať im kolektívnu vinu? Veď je to absurdné a ponižujúce.
