Prvé správy o akomsi novom americkom režisérovi prenikli do voľakedajšieho Československa ešte začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Dorazili s filmom Spáč. Ten režisér je vraj zvláštny, nie je z Hollywoodu, naopak, ide o dajakého newyorského intelektuála. V jeho čudnej sci-fi groteske sa diali šialené veci, on sám v nej hral a prezliekal sa za robota. Ľudia čumeli na projekciu a nevedeli pochopiť, čo ten chlapík v hrubých okuliaroch vyvádza.
Tak sme spoznali Woodyho Allena. Väčšinu jeho filmov spred roku 1989 sme mohli vidieť až po páde železnej opony. Chcelo to čas, kým sme prenikli do jeho krutého humoru, neraz odžitého v hĺbkach jeho vlastných melanchólií aj depresií. Presviedčal nás o sebe neúnavne rok čo rok cez nové filmy. Z mnohých sa napokon stali kultové skvosty.

Keď sa do Woodyho Allena obujeme, môže sa stať, že na ňom nenájdeme suchej nitky. No skôr či neskôr si spolu s miliónmi jeho fanúšikov povzdychneme: čo sa stane so svetom, keď jedného dňa nepríde s novým filmom? Hoci je každý z nich podrobený tvrdej kritike, zakaždým treba uznať: Woody Allen má nápady, stále v sebe nachádza obdivuhodné odhodlanie a chuť nakrúcať. A ak mu niečo nevyjde, sme vlastne radi, že mu to môžeme odpustiť.
Sondy muža večne pochybujúceho o svojej mužnosti odhalili za tie roky o zvrátených útrobách našej psychiky, určovanej sexualitou, také špeciality, že sa dnes až čudujeme, ako to v puritánskej podstate bohabojných filmových más bolo vlastne možné.

O pár dní oslávi osemdesiatku. Dávno by si mohol užívať pokojnú starobu, no ako každý rok chystá nový film. A hoci sa čoraz viac ozývajú hlasy, že jeho filmy už nie sú tie, čo bývali, opäť víťazí radosť, že to bude udalosť a že to má naozaj prísť.
Čo všetko riešili stovky krásnych mužov a žien spolu so všelijakými bizarnými postavami v toľkých jeho tituloch? Okrem toho, že on sám je ako filmová postava nezabudnuteľný, tvorí s nimi jeden obdivuhodný obraz. Je o tom, kam sa Woody Allen v práci, v osobnom živote a vo výskume seba samého posúva, ako uvažuje o ľudskej osobnosti, o podstate pohlaví, o ľudskej živočíšnosti a váhe telesnosti, o prepojení rozumu a citu. A o kráse.

Výroky z filmov
* - Hej, chlapci, nechcete kúpiť knihu Mohamedových predhovorov? - Nie, díky, máme predplatné.
* Nehovorte mi, čo mám robiť, lebo moje fúzy zožerú vašu briadku.
Čo nové, mačička? (1966)
* - Bacon, pozri sa, čo máme.
- Trafili sme do čierneho, boh súď, koľko tej trávy máme. A kopu peňazí. A jedného strážnika.
- Čože? Kriste, my máme strážnika!
- Myslím, že ešte žije. Niekde z neho tečie krv, Na čo mali strážnika?
- No, to neviem, ale my ho nechceme. Uspite ho!
- Uspite ho? Ako to myslíš, ako ho máme uspať?
- Ja neviem, skús trochu premýšľať! Nebuď ho, odprac ho!
Zbaľ prachy a vypadni (1969)
* Spomínam si, keď som bol ešte chlapec, tak som raz ukradol porno tlačené Braillovým slepeckým písmom. Ohmatával som tie neslušné miesta.
Banáni (1971)
* V sexe by malo niečo zostať tajomstvom. A ako sa poznám, pre mňa to tajomstvom aj zostane.
* Častá masturbácia privádza mužov do politiky.
Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe, a báli ste sa opýtať (1972)
* Môj mozog! To je môj druhý najobľúbenejší orgán.
Spáč (1973)
* Milovať znamená trpieť. Netrpieť znamená nemilovať a nemilovať je utrpenie. Milovať je utrpenie, nemilovať tiež. Trpieť znamená trpieť. Šťastie znamená milovať, teda tiež trpieť. Utrpenie je nešťastie, nešťastie je láska. Láska je šťastie a z nej sa trpí. Píšete si to?
Láska a smrť (1975)
* Existuje jeden starý vtip. Dve postaršie ženy sa bavia na horskej chate a jedna z nich hovorí: „Tu varia naozaj hrozne." A druhá na to: „Áno, ja viem, a navyše také malé porcie." Bytostne taký dojem mám ja zo života. Plný samoty, biedy, utrpenia a nešťastia... A všetko sa rýchlo končí. Ďalší zásadný vtip pre mňa je obvykle pripisovaný Grouchovi Marxovi, ale najprv sa objavuje vo Freudovej knihe Vtip a jeho vzťah k nevedomiu. Je to nejako takto, parafrázujem: „Nikdy nechcem patriť do klubu, ktorý by chcel niekoho, ako som ja, za člena." To je kľúčový vtip môjho dospelého života v zmysle môjho vzťahu k ženám.
Annie Hallová (1977)
* Žena na večierku: Mala som orgazmus, ale podľa doktora nesprávny. Isaac Davis: Taký som nikdy nemal. Aj ten najhorší stál za to.
Manhattan (1979)
* Nemôžeš sa naučiť byť skutočný. To je, ako keby si sa chcel učiť byť trpaslíkom. Niektorí z nás sú skutoční, niektorí nie.
Purpurová ruža z Káhiry (1985)
* Čo keby som sa zastrelil? Ale to by zase moja rodina mala depresiu a musel by som najprv odstreliť otca, matku, brata...
Hana a jej sestry (1986)
* - Prečo chceš to dieťa pomenovať Ellen?
- Na pamiatku bratranca Eda.
- Ale veď ten ešte nezomrel.
Zlaté časy rádia (1987)
* - Bol to fajn chlap. Milý, slušný, vzdelaný, nič si nedovolil. No a potom sme išli domov... Jenny nebola doma, spala u svojej kamarátky. No, mali sme už trochu vypité a on mi povedal: Mám ťa priviazať k posteli? Priviažem ťa k peľasti. No a tak sme to urobili.
- Prečo mi to hovoríš? Si moja sestra, ja také veci nepotrebujem vedieť.
- No a ako som bola priviazaná... Tak si na mňa sadol... A urobil si na mne potrebu! A potom odišiel."
- Uááá, ty si taká sprostá! Preboha, aká si sprostá. Od cudzieho chlapa sa necháš priviazať k posteli. Mohol ťa pokojne zabiť!
- To by urobil oveľa lepšie.
* Naposledy som bol v ženskej, keď som navštívil sochu Slobody.
Zločiny a poklesky (1989)
* Všetci si raz nasadíme sivý klobúk kompromisu.
* Rodina je smrť umelca.
Tiene a hmla (1991)
* Využívaš sex na vyjadrenie všetkých emócií okrem lásky.
Manželia a manželky (1992)
* Čo to do teba vošlo? Šetri si bláznovstvá na menopauzu.
* Nemôžem počúvať toľko Wagnera. Mávam potom sklony dobývať Poľsko.
Tajomná vražda v Manhattane (1993)
* - Aké je to niekoho zabiť?
- Normálka.
- Aj prvý raz?
- Prvý raz to bol jeden v base. Bonzoval, tak som mu vrazil cepín do chrbta.
- Cepín?
- Áno, cepín, musíš bodať veľakrát, štyridsaťkrát. To bol bodrel. Zabudni na to.
* Vina je buržoázny prežitok!
Výstrely na Broadwayi (1994)
* - A ja som jeho skvelá manželka Carmen. Som tiež bývalá Miss Wisconsinu 1941.
- Ak tomu uveria, tak máme vojnu vyhratú. Niekto sa pozrie na tie kŕčové žily a bude si myslieť, že pašujeme mapy.
Nepite vodu (1994)
* Achilles mal iba Achillovu pätu, ja mám celé telo Achillovo.
Mocná Afrodité (1995)
* - Nemôžem tomu uveriť, Giselle ma opustila. Z ničoho nič ma opustila s mojím dobrým priateľom.
- Bez varovania?
- Áno. Oni dvaja... Som úplne mimo, že o tom ani nemôžem hovoriť. Zabijem sa...
- Nevidel si signály? Musela predsa niečo dávať najavo.
- Myslíš, že som idiot? Aké signály? Jeho fotka v jej bielizníku? Alebo vyslovenie jeho mena, keď mala práve orgazmus?
- Toto nemyslím.
- Nie, ale toto sa práve stalo. Iba som si to nejako nedal dokopy.
Všetci hovoria: Milujem ťa (1996)
* Doris: Ty neuznávaš žiadne hodnoty. U teba je všetko len nihilizmus, sarkazmus a orgazmus.
Harry: No a? Vo Francúzsku by som s týmto heslom vyhral voľby!
Pozor na Harryho (1997)
*Moje telo patrí manželovi, ale hlava, to je niečo iného.
Celebrity, 1998
* - Stále podpaľuješ domy pre poistky?
- Stále. Dve deti mi za to vyštudovali!
Darebáčkovia (2000)
* Neponocujte, lebo si na tie vačky pod očami šliapnete.
* Keď budete mať pocit, že vás obchádza infarkt, choďte do nemocnice.
Prekliatie žltozeleného škorpióna (2001)
Peter Lyman: Túto miestnosť zbožňujem. Často tu trávime večery.
Sid Waterman: To je anglický vidiek. Áno, áno, áno. Pôvabný, a predsa nenápadný. To sa mi páči. Máte to tu ako z románu. Ako u Christie.
Peter Lyman: Áno? Tiež ju rád čítate?
Sid Waterman: Nie. Tak sa volala jedna štetka, čo som poznal.
Sólokapor (2006)
* Vyspala by si sa s režisérom pre úlohu?
Záleží na tom, o akú úlohu by išlo.
Kasandrin sen (2007)
* Maria Elena: Nehovoríš po španielsky?
Cristina: Nie. Učila som sa čínštinu.
Maria Elena: Čínštinu? Prečo?
Cristina: Páčilo sa mi, ako znie...
Maria Elena: Povedz niečo po čínsky.
Cristina: Ja? Um... ni hao ma?
Maria Elena: A to ti pripadá pekné?
Vicky Cristina Barcelona (2008)
* Gil: Môžem vám dať prečítať svoju knihu? Chcem poznať váš názor. Hemingway: Môj názor je, že sa mi to nepáči.
Gil: Veď ste ju ešte nečítali.
Hemingway: Ak je zlá, nepáči sa mi, pretože neznášam zlé písanie. Ak je dobrá, budem žiarliť a neznášať ju ešte viac. Nikdy nechci názor od iného spisovateľa.
Polnoc v Paríži (2011)
* Vyspať sa s ním a celý život ľutovať? Alebo nevyspať sa s ním a celý život ľutovať?
Do Ríma s láskou (2012)
* Zisťujem, že vedieť to s vagínou je ľahšie, než sa učiť na počítači.
Jasmínine slzy (2013)
