Pocitové rozUmenie
Tanečné divadlo / Urban House, Bratislava 20.00
Vydobyť si cez súčasný tanec profesionálne podmienky a stálu scénu je aj štvrťstoročie po páde železnej opony pre mnohých na Slovensku len sen, hoci boli obdobia, keď to vyzeralo nádejne. Svoju skúsenosť s tým má aj nezávislá tanečnica a choreografka Marta Poláková. Dnes ju môžeme považovať za jednu z bardiek v tomto žánri, na scéne pôsobí od začiatku 90. rokov.
Pred niekoľkými rokmi iniciovala na Slovensku vzdelávací projekt LAB, v ktorom sa podarilo rozvinúť myšlienku pre výskum pohybu. Vychádza v ňom z analýz významného tanečníka a teoretika Rudolfa Labana, rodáka z Bratislavy, ktorý pôsobil v prvej polovici 20. storočia na území Rakúsko-Uhorska. „Snažíte sa porozumieť tomu, ako sa vaše telo vyvíja a mení v súvislosti s tréningom a vekom,“ hovorí o jednom zo spôsobov, ako súčasný tanec cez túto teóriu vníma.
Jej najnovší koncept Pocitové rozUmenie venuje najmladšej generácii tanečníkov. Sú to študenti alebo čerství absolventi, ktorí práve nastupujú na svoju umeleckú dráhu do dosť neutešenej situácie. Ich tanec je odpoveďou na aktuálny stav, v ktorom stále neexistuje primeraný priestor na uvádzanie súčasného tanca.
Aj preto najnovšiu tanečnú inscenáciu uvádzajú v netradičnom priestore. Premiéru mala začiatkom októbra počas medzinárodného festivalu Bratislava v pohybe v priestoroch bratislavskej kaviarne Urban House. Práve sem sa dnes opäť vracia.
„Keďže divák nemá kam prísť za nami, snažíme sa prísť my za divákom,“ hovorí Poláková. Projekt pripravila v choreografickej spolupráci s Jurajom Korcom a Petrom Šavelom v réžii Tomáša Procházku.
V námete sa sústreďujú na svoje i naše zmysly ako vstupnú bránu cítenia a porozumenia. Performeri vytvárajú tanečné obrazy v bezprostrednej blízkosti divákov, ich akcie sú takmer na dosah, pričom prirodzené prostredie im poskytuje netradičné scénografické prvky.
Eva Andrejčáková
Mňa neumlčia
KINOTIP / Kino Lumiere, Bratislava 18.00
Keď mladú austrálsku humanitárnu pracovníčku Charlotte Campbell-Stephen brutálne znásilnil kenský gang, jej hanbu a šok čoskoro vystriedala túžba po spravodlivosti. Nikto nikdy nevyhrá súd v prípade znásilnenia v Keni, zneli pesimistické slová právnikov aj polície. Charlotte sa však aj napriek odporúčaniam austrálskej ambasády, aby opustila krajinu a na všetko zabudla, pustila do frustrujúceho boja s právnym systémom v Keni.

Zaumienila si, že páchateľov dostane pred súd. Vtedy ešte netušila, že cesta labyrintom skazeného súdnictva bude trvať vyše sedem rokov. Režisérka Judy Rymer po celý ten čas nakrúcala jej opakované vystupovanie na súde, jej odhodlanie, s ktorým znovu a znovu predstupovala pred útočníkov v snahe nakloniť spravodlivosť na svoju stranu.
A zároveň na stranu všetkých žien v Keni, ktoré sú sexuálnemu násiliu vystavované každý deň a krajina pred tým len zatvára oči. Dokument s názvom Mňa neumlčia dnes premietne festival Jeden svet.
(mog)
The Leftovers
TVTIP / HBO 20.00
Existujú náhody alebo je všetko vopred určené? Život je plný záhad a mali by sme sa to naučiť rešpektovať. Túto myšlienku sa už druhú sezónu snažia divákom vnútiť tvorcovia seriálu The Leftovers, ktorý donekonečna stavia svojich hrdinov pred zdrvujúce situácie a sleduje, ako sa s nimi dokážu vyrovnať.

Po tom, ako následkom celosvetovej nevysvetliteľnej katastrofy zo sveta naraz zmiznú štyri percentná populácie, pozostalí po nich bezmocne blúdia a tápajú v zmysle života. Tvorcovia príbehu sa s nimi často kruto zahrávajú ako s marionetami a rovnako aj s divákmi.
Koketovanie s nadprirodzenom je návykovým pozeraním a aj keď The Leftovers nepatrí medzi najpopulárnejšie seriály, rozhodne je jedným z najzaujímavejších. Už zostávajú len dve epizódy, než HBO uzavrie jeho druhú sezónu.
(mh)