Mladý inteligentný bylinožravý veľjašter z alternatívnej prítomnosti sa stratí. Na ceste domov spojí sily s osireným človiečikom. Sprvu je preňho nepríjemným parazitom, neskôr zvieracím maznáčikom, napokon rovnocenným partnerom. V rodinnom animovanom filme Dobrý dinosaurus, najkontroverznejšom, aký vyšiel zo štúdií Pixar.
Čo tu ešte nebolo
Myšlienka pravekých veľjašterov, ktoré prežili do súčasnosti, je stará ako vedecko-fantastická literatúra sama. Príbehov o súperení či spolužití dinosaurov a ľudí v nej nájdeme dosť. Tradíciu má v animovanom filmovom žánri aj odysea stratených mláďat veľjašterov. A praveký Mauglí, vychovávaný zvieratami z dávnych čias, nie je novinkou prinajmenšom od prvej Doby ľadovej (2002).
Na pixarovské pomery neobyčajné množstvo scenáristov, výmena na poste režiséra počas nakrúcania, zmeny v obsadení i odloženie termínu premiéry o celý rok naznačujú, že šestnásty celovečerný film Pixaru sa nerodil ľahko. Odhadovaný rozpočet sa vyšplhal na dvesto miliónov dolárov – a v obraze vidno každučký cent. Revolučná je práca s pozadiami a prostrediami. Krajinky, oblaky, búrky, voda i oheň, hry svetla a tieňa dosahujú fotorealistickú kvalitu, akú sme dosiaľ v digitálne animovanom filme nevideli.
Čo tu byť nemuselo
Vo vypiplanom prostredí sa pohybujú postavy. Niektoré tiež dokonale realistické, iné čiastočne štylizované, ďalšie sú len karikatúry. Dosiaľ vždy boli v animovanom filme najdetailnejšie prepracovaní hlavní hrdinovia. Dobrý dinosaurus to otočil. Kŕdle vtákov sú ako z dokumentu o divočine a kovbojské tyranosaury, pasúce stáda bizónov, sú mierne poľudštené. Hlavný hrdina – ustráchaný slabý apatosaurus Arlo – však pôsobí ako oživená kresba Vladimíra Jiránka a riadnej dávke štylizácie sa nevyhlo ani praveké chlapča.
