V Bratislave sa dnes verejne diskutuje o verejnom priestore. Medzinárodná konferencia Public Space chce dosiahnuť, aby sa urbanistická súťaž mohla stať samozrejmosťou.
Čo všetko má dnes Bratislava spoločné s Parížom? Otázka je to odstrašujúca, ale aktuálna. Aj v prípade, keď sa venujeme verejnému priestoru ako urbanisti.
Paríž má niekoľko veľkých sídlisk, ktoré v mnohom pripomínajú tie naše. Má rieku, ktorá sa kľukatí mestom a prechádza ďalej rôznymi známymi územiami, výletnými miestami, promenádami pri brehoch plných labutí. O tom, že Dunaj žije podobne ako Seina, si už medzi sebou veľa povedali architekti.
„Nedávna plavba z Paríža meandrami Seiny na mňa urobila dojem. Videl som cestou mnoho priestorov, často podobne zdevastovaných alebo zanedbaných ako u nás. Zaujalo ma to rovnako ako mojich francúzskych kolegov naša Petržalka,“ hovorí architekt Michal Bogár.
Boj záujmov
Aj európski architekti čoraz viac upozorňujú na to, že v súvislosti s klimatickými zmenami sa treba sústrediť na znovuobjavenie riek a oživenie ich brehov, na to, čo prirodzeného ponúkajú. Stávajú sa pre nich predmetom dôkladného štúdia a analýz – odborných aj umeleckých.
Bratislavské nábrežie je dlhodobo verejným priestorom, kde sa stretáva veľa záujmov. To, či naň potrebujeme veľkú urbanisticko-architektonickú súťaž, bude kľúčovou témou diskusie na Medzinárodnej konferencii o verejných priestoroch Public Space 2015, ktorá sa v utorok začína v Bratislave. Hovoriť sa nemá len o lukratívnom úseku od mosta Apollo po Lafranconi, ale o vyše štrnástich kilometroch dunajského brehu od zimného prístavu až po Devín.
(zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Kto nemá kapitál
Konferencia vznikla vlani a sústredila sa na občianske projekty. Tento rok chcú organizátori predstaviť aj projekty verejných priestorov v procese príprav, napríklad Stein2, Zónu Čulenova, Premostenie Einsteinovej či Mickiewiczovu Boulevard. Zároveň chcú otvorene riešiť otázku, ako developerské projekty vznikajú, kto za nimi stojí a ako ovplyvnia podobu hlavného mesta.
Prečo u nás vlastne nie je dostatok súťaží na ich riešenie? „Samosprávy nemajú kapitál, aby ich vypisovali, preto trpí sektor mladých architektov, ktorí by sa verejnému priestoru mohli venovať,“ hovorí programová riaditeľka konferencie Katarína Boháčová. „Architekti sa k zákazkam a k projektom, ktoré riešia verejný priestor, dostávajú najmä cez súkromné investicie. Problémom pre hlavné mesto je získavanie peňazí z dotačných fondov Európske únie a preto treba hovoriť o tom, ako ich získať inde. Tiež myslime si, že urbanistické súťaže by mali byť samozrejmosťou."
Prečo práve teraz
Že v poslednom období sa vyhlasovalo veľmi málo súťaží, potvrdzuje aj Michal Bogár. Z nekoordinovanej situácie niektorí architekti aj ťažili, no na druhej strane, práve od mladých architektov vychádza najväčšia iniciatíva diskutovať o tom.
Všetky tieto témy v utorok o piatej v Berlinke otvoria pred verejnosťou. Okrem architektov príde aj Juraj Čorba ako jeden z iniciátorov vzniku Dunajského fondu, historička umenia Zoja Droppová, dekanka fakulty architektúry STU Ľubica Vitková či hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad.
A prečo ešte sa o verejných priestoroch hovorí práve teraz? Aj preto, že súčasného primátora Iva Nesrovnala zvolili za predsedu združenia pre dunajskú stratégiu krajín V4. Na budúci rok bude hostiť medzinárodné fórum, ktoré sa týmto problémom zaoberá. „Budeme sa mu snažiť pomôcť,“ dodáva architekt Bogár.
