Polovicu svojho dvojalbumu Miro naspieval MEKY ŽBIRKAv angličtine. Nahral ho v londýnskych štúdiách Abbey Road. Teda v krajine, kde sa hudobníci ani za jednoduchú pesničku nehanbia. Kto sa chce však v Británii dostať do hitparád, mal by sa vystríhať niektorých bežných chýb, hovorí.
Prečo ste po anglicky doteraz nespievali?
„Spieval som po anglicky, keď som začínal. Trinásťročnému to pripadá cool a ťažko by si predstavil, že Satisfaction od Rolling Stones by sa mohla zaspievať aj po slovensky.“
Prečo ste teda prestali?
„Vtedy sa ešte v školách angličtina veľmi neučila, bolo celkom prirodzené, že poslucháčom sme sa viac priblížili slovenčinou. No Kamil Peteraj vedel, že keď sa slovenské slovo vyskloňuje, môže znieť ako anglické.“
Napríklad aké?
„Napríklad v pesničke Múr našich lások je toho aj viac, spievam v nej: Len on nás počúval rád – teda Lennon. Alebo Zmoknuté plagáty kín, to znie ako Zmoknuté plagáty skupiny Kean. Aj môj syn sa ma pýtal: To si kedy zložil, Zmoknuté plagáty Kean?“
To ste teda do textov vkladali naschvál?
„Nie, to boli len náhody. V Abbey Road som tým teraz zabával kolegov, lebo to isté platí aj naopak. Ležali na zemi, keď som im povedal, že nejaké anglické slovo znamená čosi aj v slovenčine, akurát čosi úplne iné. Napokon, teraz na koncerte k výročiu Deža Ursinyho som spieval pesničku Apple Tree in Winter, ktorá sa začína slovami So sad. Česi to počujú ako soused.“
Dnes už sa viacerí slovenskí muzikanti púšťajú do angličtiny. Ide im to?
„Ak mám mudrovať z pozície staršej generácie, poradil by som im jednu vec: vyhnúť sa častej chybe. Niekto si obľúbi slang z Manchestru, príde do Londýna a začne tak spievať. Všetci sa naňho pozerajú: Čo to skúša? Rovnakou chybou je snažiť sa hovoriť ako Londýnčan, predlžovať hlásky. K tomu sa my nikdy nedopracujeme, lebo Londýnčania tak vyrástli. Je to také isté, ako keby sa oni snažili hovoriť po bratislavsky tak ako ja. Keby sa to učili hoci aj celý život, tú Gunduličovu ulicu tam nedajú.“
Angličtín je veľa, o akú sa teda Slováci majú snažiť?
„Ja by som navrhoval takzvanú ABBA english, tá je univerzálna. A potom je ešte druhá vec, neodfláknuť výslovnosť. Minule som nejakého nášho ministra počul povedať agrikulčur. To je v poriadku, všetci mu rozumeli. No ak sa chcete dostať v Anglicku do hitparády, tam už platí prísnejší meter. Kto nemá výslovnosť, nemá šancu. Jedine, že by to malo v sebe exotizačný prvok, ako keď napríklad Baccara spievala Yes sir, I can Boogie... To bolo veľmi šarmantné, ale vystačilo jej to na jeden hit. Takže pozor, aj jedno zlé slovo môže všetko zabiť a najhoršie je, že Angličan vám to nikdy nepovie.“
Nestráca tým čas?
„Nie – je slušný. V Británii majú jednu kúzelnú vetu: Politeness is important. Sú vychovaní, a preto sa nikdy nebudú správať tak ako napríklad naši moderátori v televízii. Oni, obrazne povedané, kopnú svojho hosťa do holennej kosti, vysmejú mu napríklad kabát a myslia si, že je to vtipné a úprimné. Od Angličana sa nedozviete, že máte nevhodný kabát alebo že ste niečo zle vyslovili, on vám to len naznačí tak, aby ste to pochopili. Keď sa mu niečo nepáčilo, povie, že to bolo zaujímavé a vy musíte vedieť: Kurnik, to sa mi nepodarilo! Bohužiaľ, často to vedie k nedorozumeniu, pretože ľudia si vravia: Povedal, že je to zaujímavé! To je super! “
Ako je možné, že je celý národ taký zdvorilý?
„Samozrejme, nehovorím o všetkých Angličanoch, pretože sú aj futbaloví fanúšikovia Anglicka a tí si určite nezakladajú na tom, že ste v každej situácii zdvorilí a nikdy nezabudnete povedať ďakujem. Nechcem teraz vytvárať idylický obraz Británie, no unikátom je, že toto sa učia v školách. Nápis Politeness is important som raz videl na tabuli. Bol som úplne preč, keď som si predstavil, čo sme mali na tabuliach napísané my: Nech zvíťazí mier!“


Váš anglický album otextoval takmer celý Pete Brown. Kto to je?
„Pete Brown! Pre našu generáciu je navždy spojený so skupinou Cream: Ginger Baker, Jack Bruce a Eric Clapton. Beatles boli štyria, Rolling Stones piati a Cream bolo prvé rockové trio, čo si pamätám. Boli to všetko skvelí inštrumentalisti, takže keď šli vydať prvý album, všetkým bolo jasné, že sa k tomu nebudú hodiť texty I Love You, You Love Me. Preto si vybrali Petea Browna, poeta.“