Austrálsky filmový festival
Kino Mladosť, Bratislava
Austrálske filmy neboli v Európe nikdy príliš propagované. Ak nepočítame koprodukcie, dlhé roky nebolo známe nič okrem Krokodíla Dundeeho, ktorý len počas prvých dvoch mesiacov doma zarobil sto miliónov austrálskych dolárov. „Nebolo veľmi čo iné ukazovať. Čo si Austrálčania vyrobili a nakrútili, to si aj odpremietali a bolo. Možno za tým boli aj príliš drahé licenčné práva, ktoré odrádzali distributérov,“ hovorí producentka Silvia Panáková.
Po minuloročnom diváckom úspechu v Prahe však chce tradíciu austrálskych filmov priniesť aj do Bratislavy. Štvordňový festival, ktorý vznikol ako recipročný projekt k Českému a slovenskému filmovému festivalu v austrálskych mestách, sa sústredí najmä na filmy, ktoré sú o Austrálii a zároveň ich nakrútili Austrálčania.
Nepomerne veľký nárast produkcie rýdzo austrálskych filmov však prišiel až po roku 2000. Neskôr bol podporený vznikom inštitúcie Screen Australia, ktorou sa zmenila celá taktika a financovanie národného kinematografického priemyslu, myslí si Panáková. Vytvorili sa filmové školy, priestor prvýkrát dostali aj nováčikovia, nielen zopár dovtedy známych a úspešných režisérov. „Debutanti sú dnes veľmi podporovaní, robia komédie aj drámy, ich filmy sú však stále o živote v akomsi vlastnom svete, v ktorom riešia úplne iné problémy ako Európania či Američania, keďže sú od všetkých ostatných národov takí izolovaní,“ hovorí.
Cieľom štvordňového festivalu je osloviť čo najširšiu škálu divákov a tomu je prispôsobená aj vzorka rôznych žánrov, ktoré za posledné dva či tri roky v Austrálii vznikli. Všetky filmy však majú čosi spoločné – južná zem akoby v nich bola samostatnou postavou, ktorá sa borí s vlastnými problémami a predstavuje neoddeliteľnú súčasť deja. Prvý ročník slovenskej časti festivalu dnes otvorí film Posledné taxi do Darwinu, ktorý aktuálne figuruje v prvej päťke najnavštevovanejších austrálskych titulov a medzinárodnú premiéru mal len na jeseň.
Je o taxikárovi Rexovi, ktorý sa rozhodne nevyhýbať sa viac ľuďom niekde v úzadí, ale skutočne žiť. Medzi najväčšie ťaháky patrí aj sobotný film Papierové lastovičky. „Je to síce film o deťoch pre deti, ale má silný potenciál zaujať aj dospelé publikum,“ dopĺňa Panáková.
Monika Grešová
Ruskí velikáni
Slovenská filharmónia 19.00 h
Kanadská dirigentka Keri Lynn Wilsson. (zdroj: D.S. TISU)Ťahákom prvých decembrových koncertov v Slovenskej filharmónii sú dirigenti. Dnešný koncert bude viesť Keri Lynn Wilsson, bývalá asistentka Claudia Abbada. Študovala flautu, klavír, husle a dirigovanie na Juliard School of Music v New Yorku, dnes hosťuje po celom svete – od Paríža, Los Angeles, Mníchova až po Montreal či St. Peterburg.
Dramaturgia večera je venovaná ruským velikánom. Na úvod koncertu zaznie symfonická fantázia Búrka P. I. Čajkovského, ktorú vystriedajú obľúbené Variácie na rokokovú tému. Tie patria k základnému repertoáru každého violončelistu. Interpretovať ich bude Talian Umberto Clerici, ktorý je víťazom viacerých medzinárodných interpretačných súťaží vrátane tej Čajkovského v Moskve. V súčasnosti pôsobí v Sydney a hrá na nástroji Carla Antonia Testoreho z roku 1758. V druhej polovici koncertu je na programe Symfónia č. 1 f mol Dmitrija Šostakoviča, ktorá je Šostakovičovou absolventskou prácou z roku 1926. Po koncerte pozýva filharmónia aj na stretnutie s dirigentkou a sólistom, ktoré sa uskutoční vo foyeri. (zu)
Zaz
Incheba – Expo aréna, Bratislava, 19.00
Zaz. (zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)Francúzska speváčka Zaz sa nenarodila v Paríži, do Paríža si len prišla splniť svoj hudobný sen. S parížskymi šansónmi nevyrastala, ale dokázala sa na ne pozrieť s novým pohľadom a nanovo prespievať. Vlani ich vydala na albume Paris a dnes ich zaspieva v Bratislave.
Tí, čo v Bratislave zažili jej predchádzajúci koncert, možno zaznamenajú zmenu, ktorou Zaz v poslednom čase prešla. Jej kariéra sa v roku 2010 – keď vydala svoj debut Zas – rozbehla rýchlejšie, ako sa stihla pripraviť na to, že od nej médiá očakávajú nejaký „look“ a že v ňom bude musieť nakrúcať videoklipy. V tom prvom sa objavila v punkerských topánkach a so šatkou na hlave, hoci tak vraj nikdy nechodila, a v hudobnom biznise už nevedela vysvetliť, že to k nej vôbec nepatrí. No dnes už si svoj názor presadila, chráni si jemnejší štýl (kým jej to energický hlas dovolí) a vraví, že je aj koketnejšia ako kedykoľvek predtým. (kk)
