Minifestival vyjadruje solidaritu nielen s divadelníkmi z Banskej Bystrice

Divadlo bojuje za slobodnú tvorbu, v SNG v pondelok premietnu životopis od Miloša Formana.

Festival Byť či nebyť.(Zdroj: Ticho a spol.)

Byť či nebyť

DIVADLO / Ticho a spol., Bratislava Nedeľa-Pondelok 18.00

Doba sa vyhrotila, je pomätená. Sme svedkami čoraz častejších a čoraz agresívnejších útokov na menšiny, prejavov  netolerancie, fanatizmu, skresľovania histórie, zavádzania a pošliapavania ľudských práv týchto menšín. Ak nezačne fungovať naša pamäť, môže sa stať, že história sa bude opakovať  – odkazujú organizátori minifestivalu Byť či nebyť, ktorý sa od nedele koná v bratislavskom divadle Ticho a spol. Je podporou iniciatíve Biela stuha, ktorá vyjadruje občiansky protest proti mocenským a totalitným praktikám  vedúcich predstaviteľov banskobystrického kraja. Biela stuha vyjadruje právo na slobodnú tvorbu ale aj zodpovednosť za naše činy.

Článok pokračuje pod video reklamou

V nedeľu večer v rámci neho uviedli  monodrámu Oslepené hudbou o Alma Rosé, husľovej virtuózke, ktorá sa počas holokaustu proti svojej vôli stala šéfkou ženského orchestra v koncentračnom tábore Auschwitz, kde aj zahynula. Táto hra Ľuby Lesnej bola pracovaná voľne na motívy spomienok bývalých  väzenkýň a väzňov Auschwitzu a Birkenau: Mancy Schwalbovej, Hildy Hraboveckej, Lucie Sivákovej, Mórica Taubera. V réžii Viery Dubačovej si zahrala Marta Nováková. Po predstavení o 19.15 h nasledovala diskusia na aktuálne témy, v ktorej diskutovali aj fotograf Andrej Bán či aktivistka Ingrid Kosová.

V pondelok večer prehliadka pokračuje predstavením hry Ireny Brežnej List čiernemu synovi z Bábkového divadla na Rázcestí. Ide o inscenáciu, ktorá tak prekážala banskobystrickému županovi Marianovi Kotlebovi, že nepodporil sériu diskusií so študentmi, ktoré sa mali na základe toho konať v školách.

Inscenácia List čiernemu synovi vznikla adaptáciou poviedky Ireny Brežnej, vychádzajúcej z autobiografických skúseností so životom s čiernym dieťaťom hoci aj vo vyspelej krajine, akou bolo Švajčiarsko, kam autorka emigrovala v roku 1968. „Aké to bolo porodiť čierne dieťa?“ spýtal sa Ireny Brežnej istý Afričan. Aké je byť matkou akokoľvek odlišného dieťaťa?

„Matka na pieskovisku sa láskyplne sklonila k svojej dvojročnej dcérke, prstom ukázala na

teba a ako sprievodkyňa v botanickej záhrade poučujúco povedala: Toto je černoško. Nad

pieskom sa rozhostilo ticho. Ticho poznania, stuhnutia pred veľkou vojnou,“ aj takého situácie si vzali divadelníci ako podklad pre svoje stvárnenie. Aj po tomto predstavení bude v divadle diskusia s tvorcami.

Goyove prízraky

KINOTIP Pondelok/ SNG – kaviareň Berlinka, Bratislava 19.00

Akýkoľvek systém, v ktorom sa idey a morálne premisy nezhodujú so skutočným počínaním ľudí, ktorí v ňom žijú, je mizerný. Režisér Miloš Forman si skazu ideológií sám vyskúšal. Pocity života v komunistickej spoločnosti sa v ňom prelínali s temným obdobím španielskej inkvizície, o ktorom túžil natočiť film ešte ako študent.

Až Goyove prízraky o niekoľko desaťročí neskôr mu dali príležitosť ponoriť sa do čias temna, svätej inkvizície a dramatizácie životopisu skutočnej historickej osobnosti maliara Francisca de Goyu.

Ten síce nie je vo filme hlavnou postavou, no svojím pozorovaním jemne zasahuje do deja, spája príbehy iných a skúma slabé miesta ľudských duší a vyčíňanie démonov, ktorí zastierajú jasnú myseľ. A k tomu všetko maľuje – absurdný mechanizmus demonštrujúci svoju zvrátenú silu a aj jeho nevinné obete. 

 

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  6. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  7. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 13 031
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 561
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 7 599
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 212
  5. Vizuálny smog je problém 3 005
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 800
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 657
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 326
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 704
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 367

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Tí, ktorí odišli, zažili osud utečencov

Aké by to bolo, len tak sa zbaliť?

KOŠICE KORZÁR

Fotil okupáciu v Košiciach, snajper ho zasiahol do hlavy, ostal ochrnutý

Okupáciu ovplyvnila životy ľudí.

PÍŠE SHASHI THAROOR – FÓRUM

Indii hrozia etnické čistky

Tlejúca kríza hrozí eskaláciou.

Neprehliadnite tiež

Arethu Franklinovú pochovajú 31. augusta v Detroite

Speváčka zomrela vo veku 76 rokov na rakovinu pankreasu.

Čo by bolo so Slovenskom, keby Hitler vyhral? Nová výstava hľadá v ťažkej téme humor

V bratislavskej Kunsthalle je vynaliezavá výstava Orly a holubice.

Katarína Bajcurová: Ak si dobre spomínam, Biľak a Fulla si tykali

Nebol by umelcom, keby nemal veľké ego. Kurátorka výstavy Filla-Fulla odhaľuje dve tváre československého umenia.