Steven Spielberg a Tom Hanks sfilmovali špionážny príbeh zo studenej vojny. Ukázali,že dobrý triler nestojí na akcii, ale na vzrušujúcej právnickej polemike.
Nórske právo umožnilo, že najväčší vrah v dejinách krajiny si mohol sám vybrať svojho obhajcu. A Geir Lippestad nepovedal nie. Veľká časť národa ho ľutovala, hádala, ako sa asi pokúsi obhájiť smrť 77 ľudí, pripúšťala, že to musí byť nevďačná úloha a o jeho vnútornej dileme hovorili aj v novinách. V júli 2011 bola z neho vlastne hviezda.
Americkí filmári poznajú iný prípad. Začiatkom šesťdesiatych rokov prijal právnik James Donovan obhajobu chyteného sovietskeho špióna. Vždy, keď sa o ňom v novinách objavil článok, musel znášať opovrhnutie a z toho vyplývajúcu samotu. Nikto nechápal, prečo to robí.
Bratia Coenovci o ňom napísali scenár a Steven Spielberg ho zrežíroval do veľkolepej filmovej podoby. Pod názvom Most špiónov sa už premieta v našich kinách, Tom Hanks je v hlavnej úlohe.

Aj Rus je dobrý občan
Keď úlohu obhajovať špióna advokátska komora zadávala, predpokladala, že Donovan urobí potrebné minimum. Rusa odsúdia a on pôjde so cťou domov. Lenže on to zobral vážnejšie a hoci mal dovtedy skúsenosti len s komerčným právom, obhajobu chcel dotiahnuť profesijne aj občiansky na maximum. Preto aj Spielberg mohol jeho prípad sfilmovať tak, že mu dodal polemickú šírku.
V čase studenej vojny sa Spojené štáty cítili sovietskymi špiónmi nesmierne ohrozené, bolo prirodzeným prejavom vlastenectva, že si občania želali ich smrť. Len Spielbergov hrdina volal po zdržanlivosti, upozorňoval, že živý väzeň sa ešte bude hodiť, napríklad vo chvíli, keď zas Rusi chytia amerického špióna a dali by sa vymeniť. Čo sa aj vzápätí stalo, a vláda vtedy Donovana vyzvala, aby teda s Východom viedol tajné vyjednávania.


Technicky by Most špiónov mohol byť trilerom o výmene agentov na berlínskom moste s dlho udržiavaným tajomstvom, či sa v diplomatickej hre podarí zachrániť ľudské životy. V skutočnosti je to oveľa bohatší film, lebo jeho zápletka je postavená na rozličnom vnímaní práva.
Spielberg v ňom rozvíja tichú úvahu o tom, či sa americká ústava náhodu nestáva v dramatických časoch necitlivým pancierom nadizajnovaným pre šťastnú väčšinu a pýta sa, čo by s ňou bolo, keby nad jej duchom nebdeli zanovití jednotlivci. Napríklad Donovan si ruského klienta vážil, videl v ňom človeka, ktorý pre svoju krajinu poctivo pracoval a bolo mu jedno, či dobrovoľne, alebo nie.