Cenu udeľuje Asociácia slovenských kameramanov od roku 2001. Chce oceniť tých najlepších, a tiež upozorniť verejnosť na to, že aj takáto profesia existuje. Pre výslednú podobu filmu je dokonca veľmi dôležitá.
Prečo ste šli študovať kameru?
Odmalička ma fascinoval film a rád som fotografoval. Nevedel som však úplne, čo s tým. A to, čo ma na filme najviac bavilo - ale vtedy som to ešte nevedel pomenovať - boli práve obrázky. To som si pomenoval až spätne, pri práci s kamerou. Začínal som ako asistent kamery v Slovenskej televízii, až po tom som ju išiel študovať.
Začínali ste ako asistent v televízii a teraz je z vás hlavný filmový kameraman. Je veľký rozdiel v práci pre televíziu a pre kino?
Rozdiely v práci tam sú, aj keď - kedysi boli ešte výraznejšie. Z technického hľadiska sa rozdiely viac-menej zotreli. Väčšina hraných televíznych projektov sa už vyrába rovnakou technológiou ako filmy pre kiná. Ale viac ma asi baví film. Je to práca, ktorá je koncentrovanejšia, slobodnejšia a je na ňu viac času. A je to aj väčší sviatok, keď potom vidíte výsledok v kine. No tým nechcem znevažovať prácu pre televíziu. Je rovnako tvorivá a zodpovedná.
Vyrastali ste v Trebišove. Ako dlho ste už preč?
Už od roku 1994 som bol v Bratislave. Najprv som študoval Pedagogickú fakultu, ale tú som nedokončil, bol som tam iba tri semestre. Potom som šiel do televízie.
Chceli ste byť učiteľom?
Nie, ale na Pedagogickej fakulte existoval projekt PHARE, kde sa študovali jazyky, ja som si vybral germanistiku. Bol to možno aj spôsob, ako sa dostať do Bratislavy. A trošku sa nájsť.
Prestupná stanica?
Áno, aj keď - vtedy som si to ani neuvedomoval.
Viete si predstaviť, že by ste z tej školy neboli odišli?
Priznám sa, že si to už neviem predstaviť.
Takže ste sa našli.
Úplne. Ešte na pedagogickej som chodil veľa do kina, do divadla, už som sa pripravoval na niečo iné. Vlastne som učiteľstvo veľmi robiť nechcel, priznám sa. Našťastie mám úžasných a tolerantných rodičov, ktorí tieto moje túžby chápali. Aspoň sa tak tvárili. (smiech)
Získali ste teraz hlavnú cenu Kamera 2015 za film Čistič. Aký je to pocit?
Skvelý. Je to veľmi príjemný stimul do ďalšej roboty, že si ľudia vašu prácu všimli. Ocenenie organizuje Asociácia kameramanov Slovenska, ktorá túto cenu vymyslela, aby ohodnotila kameramanské počiny z posledného obdobia a zároveň ich zviditeľnila pre verejnosť. Porota pozostáva prevažne z kameramanov, a tento rok v nej boli aj režisér Peter Krištúfek a výtvarník Laco Teren - všetko umelci, ktorí rozmýšľajú vizuálne. Odborníci, ktorí vedia vašu prácu komplexne zhodnotiť. Je potešujúce, že je to vlastne ocenenie od kolegov.
Aj keď vy už máte na konte nejaké ceny, napríklad za študentské filmy, na ktorých ste spolupracovali počas štúdia a tiež ocenenie za bakalársky film Monštrancia z medzinárodného festivalu študentských filmov Áčko v roku 2006.
Áno, a minulý rok som získal cenu za jednozáberovku, za český film Hany, ktorý ocenili na kameramanskom festivale Goldeneye v Tbilisi a získal aj cenu českej filmovej kritiky za kameru.
Nakrúcanie Čističa. (zdroj: Archív M.Ž.)Čistič je o pracovníkovi pohrebnej služby, ktorý chodí čistiť miesta, kde skonali ľudia alebo zvieratá. Do akej miery je pre vás ako pre kameramana dôležitá aj téma filmu?
Veľmi dôležitá. To je totiž to najzásadnejšie aj pri mojej práci. Z toho všetko vychádza. Scenár ma musí baviť. Musí ma zaujať aj téma aj literárne spracovanie. Keď je pre mňa scenár takýmto spôsobom pútavý, tak je aj inšpiratívny. A to je ten dôležitý moment pre jeho realizáciu. Musí byť pre mňa inšpiratívny obrazovo. Nemusí v ňom byť explicitne napísané, že tento záber má byť z jazdy a má byť v zapadajúcom slnku. Ale baví ma, keď je opísaná nálada, môže sa pokojne objaviť v dialógoch. Ak sa z nich dá vyčítať, vychádza z nej potom obrazová koncepcia. Takže téma je dôležitá.
Nestačí vám, aby ste nakrútili remeselne, technicky pekné obrázky?
