SME
Štvrtok, 25. apríl , 2019

Päť miest zo Slovenska, ktoré sú dôležité pre celý svet

K hodnotám svetového kultúrneho dedičstva sme sa prihlásili pred 25 rokmi. Ako sme doteraz využili visačku UNESCO?

Starý zámok v Banskej Štiavnici. (Zdroj: FOTO SME - Ján Krošlák)

Existujú miesta  - nech sú už vytvorené ľuďmi alebo prírodou – ktoré by sme nemali považovať len za dedičstvo konkrétneho národa či štátu, ale celého ľudstva – toto je hlavná myšlienka Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO prijatého ešte v roku 1972.

V týchto dňoch si pripomíname štvrťstoročie nášho členstva v klube krajín, ktoré by si mali pamiatky vážiť. Bývalá ČSFR totiž k Dohovoru pristúpila 15. novembra 1990, keď uložila listiny o jeho prijatí u generálneho riaditeľa UNESCO.

Článok pokračuje pod video reklamou

Do prestížneho zoznamu vyše tisíc chránených lokalít sveta sa za posledných 25 rokov zapísalo aj päť kultúrnych a dve prírodné lokality zo Slovenska.

Môžeme byť na to hrdí, keďže sa doň vyberajú len jedinečné diela, ktoré mali významný vplyv na vývin architektúry, sú svedectvom výnimočnej civilizácie, alebo sú späté s dôležitými udalosťami, myšlienkami či tradíciami.

„Na počet obyvateľov máme relatívne veľa zápisov. Také Slovinsko má len tri, Srbsko štyri,“ komentuje architekt Pavel Gregor, prezident slovenského združenia ICOMOS, ktoré je na medzinárodnej úrovni poradným orgánom UNESCO pre pamiatky.

Celosvetová konkurencia je totiž obrovská. V tomto roku pribudli do zoznamu napríklad vínne pivnice v francúzskom regióne Champagne, pútnické miesto na východnom brehu rieky Jordán, systém akvaduktov v Mexiku či pamiatky vyše 1500 rokov starého kórejského kráľovstva Baekje.

Čo však uvidí človek dnes, keď sa ocitne na mieste s unikátnym renomé? Pohli sa veci k lepšiemu, alebo potrebujeme ďalších 25 rokov, kým sa naša hrdosť na pamiatky zhmotní do podoby, ktorá vzácnym miestam prináleží?

„Sme kultúrne niekoľko generácii za Čechmi, u nás máme akurát tak tradíciu systematickej eliminácie inteligencie, ktorá už prestala byť mienkotvorná,“ myslí si Gregor.

Kauzy ako je tá s Bratislavským hradom či s PKO majú podľa neho jediné pozitívum -  ľudia pamiatky začínajú viac brať za svoje. „Za socializmu spisovatelia a aktivisti ubránili Ondrejský cintorín, dnes je podobných prípadov oveľa viac. Pamiatka je to, čo si spoločnosť cení. Ale spoločnosť nie je len Pamiatkový úrad, ale my všetci,“ dodáva.

1. Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (od roku 1993)

Ktorá zo slovenských lokalít zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO doteraz najlepšie využila svoj potenciál? „Každá má iné problémy. Vlkolínec je unikátny v tom, že je to živá dedina, nie skanzen. Domácim však často prekáža, že im  turisti chodia vlastne rovno do kuchyne. Majú zakázané stavať ploty či obrady okolo svojich domov, nie som si však istý, či im to štát dostatočne kompenzuje,“ komentuje Gregor.

Vlkolínec bol zapísaný vďaka vzácnej drevenej architektúre horského a podhorského typu. Asi dvadsiatka jeho obyvateľov stále žije v siedmich domoch z celkového počtu vyše päťdesiatich stavieb. Do roku 2017 by mal v ňom pribudnúť Dom UNESCO za 300-tisíc eur, čo je pre túto dedinku nevídaná investícia. Konečne chcú dostavať aj reštauráciu so sociálnymi zariadeniami, na nedostatok ktorých sa turisti sťažujú už veľmi dávno. Primátor Ružomberka sľúbil obnoviť aj prístupovú cestu do dediny. Financie na to dostali priamo od vlády počas júnového výjazdového zasadnutia v Ružomberku, ktorého je Vlkolínec administratívnou súčasťou.

Napriek chýbajúcemu zázemiu láka táto malebná dedinka čoraz viac turistov, tento rok ich len do konca októbra prišlo viac ako 43-tisíc, vlani mali 40-tisíc návštevníkov. Najviac sa o dedinu zaujímajú turisti zo Slovenska, potom Česi, Poliaci, Maďari, ale veľa je napríklad aj turistov z Izraela.

2. Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia (od roku 1993)

Banská Štiavnica je životaschopná, má charizmu, organizuje sa tam množstvo kultúrnych festivalov, je to trendové miesto pre mladých na víkendy či kratšie dovolenky. Stále viac sa sem sťahujú noví ľudia aj z iných miest. Podľa Gregora je však jej hlavným problémom to, že 80 percent Štiavničanov nežije v historickom jadre mesta, problémy rekonštrukcie pamiatok sú im teda často ľahostajné.

„Najprv som si myslel, že je to len ich nekultúrnosť, ale treba povedať, že ešte v deväťdesiatych rokoch nemali na štiavnickom sídlisku ani len zástavku MHD či škôlku. Štiavnica je však dobrým príkladom úspešného úsilia rôznych občianskych skupín ako napr. Spolok Banskej Štiavnice ´91, Bývanie v centre či Kalvársky fond - združenie na obnovu tamojšej kalvárie.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C44HU na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C44HU na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

Kmotrík vyberá nájomcu pre svoj štadión, štátu ho zatiaľ odmieta predať

Na futbalovom štadióne svoje domáce zápasy hráva Slovan Bratislava.

Národný futbalový štadión v Bratislave vlastní Ivan Kmotrík.
Slovenský brankár Samuel Hlavaj.
Dnes píše Matúš Ritomský

A fašiangy nie sú cez čiaru?

Čo ukázala kauza „Gender swap“.

Publicista Matúš Ritomský.
Prezident Československej socialistickej republiky Gustáv Husák.

Neprehliadnite tiež

Ken Kercheval na archívnej fotografii z roku 1986.
Avengers: Endgame je vynikajúcim zavŕšením vyše jedenásť ročnej filmovej ságy.
Prezident Československej socialistickej republiky Gustáv Husák.

V živote som sa ani raz nepomodlil. Prijal som vlastnú smrť, vraví režisér filmu Modlitba

Človek nie je naprogramovaný na večné šťastie, vraví Cédric Kahn.

Francúzsky režisér Cédric Kahn.

Vo veku 83 rokov zomrel český herec a dabér Jaroslav Kepka

Vo filme sa objavil v rozprávke Nesmrtelná teta či v komédii Konec básníků v Čechách.

Ilustračná fotografia.