V Južnej Amerike v povodí rieky Orinoko pri dedinke Maipures žil raz starý papagáj, ktorý vedel hovoriť. Aj keď mal celkom slušnú slovnú zásobu, háčik bol v tom, že slovám, ktoré opakoval, nikto nerozumel.
Ako vysvitlo, jeho rečou bol jazyk kedysi mocného kmeňa Aturés, ktorý náhle vymrel potom, čo ho ľudožraví Karibovia zahnali do jaskýň za útesy. Ich kultúra sa stratila s posledným žijúcim Aturésanom, a tak papagáj ostal jedinou bytosťou hovoriacou jazykom guahibo.
Túto historku, akokoľvek fantazijne pôsobiacu, opísal v prvej polovici devätnásteho storočia vo svojej knihe Ansichten der Natur výskumník, geograf a cestovateľ Alexander von Humboldt.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
V rokoch 1799 - 1804 navštívil mnohé krajiny Latinskej Ameriky, a hoci príbeh nevieme nijako overiť, mohol sa skutočne stať. Rovnako, ako sú ohrozené živočíšne a rastlinné druhy alebo aj ľudské spoločenstvá, vymierajú i jazyky. A dokonca veľmi rýchlo.
Každé dva týždne dnes zanikne jeden jazyk. Vedci odhadujú, že v priebehu nášho storočia zanikne až polovica zo sedemtisíc jazykov, ktorými sa v súčasnosti rozpráva. Môže ich však byť ešte oveľa viac.
Ohrozené druhy
Na riziko vymierania jazykov sa začalo upozorňovať pomerne neskoro, až od polovice 20. storočia. Dnes sa tejto oblasti venuje veľa pozornosti a uvažuje sa, ako pomôcť tým ohrozeným, prípadne ich ešte pred zánikom zachrániť aspoň v zdigitalizovanej podobe.
„Jazyk sa považuje za zaniknutý, ak už nežije nikto, kto by ním hovoril a kto si ho osvojil ešte v detstve ako materinský jazyk,“ hovorí jazykovedec, orientalista Jozef Genzor, autor knihy Jazyky sveta (2015 Lingea).
Za najviac ohrozené sa považujú jazyky, ktorými hovorí menej než tisíc ľudí. Ak sa na to pozrieme cez čísla, 7,1 miliardy ľudí sveta hovorí približne 7100 jazykmi. „Keby boli jazyky rovnomerne rozložené, znamenalo by to, že každému jazyku by prináležal milión hovoriacich,“ uvažuje Genzor.
„Ibaže, samozrejme, tak to nie je. Skutočnosť je taká, že približne 80 percent obyvateľov sveta sa dohovorí iba 60 najväčšími jazykmi a naopak, polovicu tvoria malé jazyky, ktorými hovorí len 0,1 percenta svetovej populácie, čiže sedem až osem miliónov ľudí.“
