Mouse on Mars
Hudba by mala byť rovnako nevypočítateľná ako spoločnosť
KONCERT / A4, Bratislava
Narodili sa vraj v rovnaký deň v rovnakej nemocnici. Možno preto sa tak dokážu zhodnúť na druhu hudby, ktorú tvoria. Zaujíma ich hra so zvukmi a ruchmi, ich spájanie, hľadanie a vytváranie netradičných štruktúr.
Niekomu to môže pripomínať len hluk, ale nemeckí Mouse on Mars sa v rôznych piskotoch a pípaniach strojov snažia nájsť nový jazyk na vyjadrenie pocitov.
Na scéne experimentálnej elektroniky sa dvojica Jan St. Werner a Andi Toma pohybuje už dlhšie než dvadsať rokov, okrem rôznych ruchov pri tvorbe používajú aj živé nástroje: bicie, husle, gitary.
Aj keď na poli IDM, teda takzvanej „inteligentnej tanečnej hudby“ patria k veteránom a rešpektovaným umelcom, nie vždy sú pochopení. Dôkazom je napríklad ich album Glam z roku 1996.
Skladby na ňom boli pôvodne zamýšľané ako sprievod k austrálskemu filmu, ale celý projekt producent zamietol ako „príliš experimentálny“. Jeho soundtrack Mouse on Mars vydali až o dva roky neskôr, aj to najskôr len ako vinylovú platňu.
„Myslím si, že naša hudba odráža spoločnosť, odráža akúsi nevyčísliteľnú kombináciu jednotiek a bytostí,“ hovorí v starom rozhovore pre portál Pitchfork St. Werner. Dodáva, že je síce ľudské hľadať vo všetkom zmysel, ale že je dôležité sa občas vyrovnať s náhodami a neistotami.
Život je ako ich hudba plný pochopiteľných udalostí, zabehaných rytmov a harmónií a potom aj plný absurdných a nevysvetliteľných okolností, s ktorými sa jednoducho musíme zmieriť.
V Bratislave dnes Mouse on Mars vystúpia prvý raz, na pódiu ich doplní ešte dvojica slovenských interpretov: kapela The Autumnist a košický producent Sound Sleeep.
Marek Hudec
Kozma Prutkov: Fantázia
Divadelná premiéra / Divadlo A. Duchnoviča, Prešov 19.00
Kým je Kozma Prutkov? Všetkým – básnikom, bájkarom, dramatikom, filozofom aj historikom. Paródia na umenie, to je jeho, i keď za menom slávneho ruského Járu Cimrmana sa skrývajú v skutočnosti Alexej Tolstoj a bratia Žemčužnikovci.
Ich prutkovovský vaudeville Fantázia je prudko ľahkou komédiou s piesňami, ktorú cárska cenzúra kedysi povolila len vďaka zhonu pred Silvestrom a len čo cár Mikuláš I. vytušil neprístojnosť, z predstavenia odišiel. Diváci boli tiež zmätení. Prutkov ju však napísal s jasným zámerom: sparodovať tento žáner, vysmiať sa lacnému vkusu vtedajšej spoločnosti a ukázať krivé zrkadlo konzumu.

Nie je na škodu upozorniť na to aj dnešného diváka. Otázky, či žijeme dnes vo svete skutočných hodnôt, alebo banálnej povrchnosti, či ešte existuje umenie, alebo už len jeho karikatúra a na čom sa ešte dokážeme zabaviť, si položilo prešovské Divadlo Alexandra Duchnoviča. Fantáziu naštudovalo pod režijným vedením Svetozára Sprušanského a uvádza ju dnes v premiére. V hlavných úlohách sa objavia Jevgenij Libezňuk, Ľudmila Lukačíková, Ladislav Ladomirjak a ďalší.
(ea)
Erik Šille – Anatómia bezradnosti
VÝSTAVA / Galéria Krokus, Bratislava
Jeho obrazy sú rozmanité - tvarmi, farbami aj šialenými kompozíciami, ktoré vyslovene nútia diváka spočinúť na nich pohľadom viac, než len na pár sekúnd. Nabádajú odhaľovať zašifrované významy a skryté tajomstvá, človek v nich každým mihnutím oka objavuje ďalšie a ďalšie príbehy. Je na jednom z nich ozaj hotdog kráčajúci po spleti farebných ľudských vnútorností?

Je to dosť možné. Erik Šille sa totiž v maliarskej tvorbe inšpiruje najmä popartom, komiksmi či grafitmi, a preto sú podobné výjavy na jeho plátnach úplne bežné. Dýchajú fascináciou nad kolobehom bezbrehej konzumácie tovarov i vzťahov a kolektívnou bezradnosťou, pre ktorú nevie nájsť meno. A tak ju do detailov rozpitváva pohybom štetca. Svoj výstavný rok završuje samostatnou výstavou v Krokus Galérii, ktorá potrvá do 9. februára.
(mog)