Mouse on Mars
Hudba by mala byť rovnako nevypočítateľná ako spoločnosť
KONCERT / A4, Bratislava
Narodili sa vraj v rovnaký deň v rovnakej nemocnici. Možno preto sa tak dokážu zhodnúť na druhu hudby, ktorú tvoria. Zaujíma ich hra so zvukmi a ruchmi, ich spájanie, hľadanie a vytváranie netradičných štruktúr.
Niekomu to môže pripomínať len hluk, ale nemeckí Mouse on Mars sa v rôznych piskotoch a pípaniach strojov snažia nájsť nový jazyk na vyjadrenie pocitov.
Na scéne experimentálnej elektroniky sa dvojica Jan St. Werner a Andi Toma pohybuje už dlhšie než dvadsať rokov, okrem rôznych ruchov pri tvorbe používajú aj živé nástroje: bicie, husle, gitary.
Aj keď na poli IDM, teda takzvanej „inteligentnej tanečnej hudby“ patria k veteránom a rešpektovaným umelcom, nie vždy sú pochopení. Dôkazom je napríklad ich album Glam z roku 1996.
Skladby na ňom boli pôvodne zamýšľané ako sprievod k austrálskemu filmu, ale celý projekt producent zamietol ako „príliš experimentálny“. Jeho soundtrack Mouse on Mars vydali až o dva roky neskôr, aj to najskôr len ako vinylovú platňu.
„Myslím si, že naša hudba odráža spoločnosť, odráža akúsi nevyčísliteľnú kombináciu jednotiek a bytostí,“ hovorí v starom rozhovore pre portál Pitchfork St. Werner. Dodáva, že je síce ľudské hľadať vo všetkom zmysel, ale že je dôležité sa občas vyrovnať s náhodami a neistotami.
Život je ako ich hudba plný pochopiteľných udalostí, zabehaných rytmov a harmónií a potom aj plný absurdných a nevysvetliteľných okolností, s ktorými sa jednoducho musíme zmieriť.
V Bratislave dnes Mouse on Mars vystúpia prvý raz, na pódiu ich doplní ešte dvojica slovenských interpretov: kapela The Autumnist a košický producent Sound Sleeep.
Marek Hudec
Kozma Prutkov: Fantázia
Divadelná premiéra / Divadlo A. Duchnoviča, Prešov 19.00
Kým je Kozma Prutkov? Všetkým – básnikom, bájkarom, dramatikom, filozofom aj historikom. Paródia na umenie, to je jeho, i keď za menom slávneho ruského Járu Cimrmana sa skrývajú v skutočnosti Alexej Tolstoj a bratia Žemčužnikovci.
Ich prutkovovský vaudeville Fantázia je prudko ľahkou komédiou s piesňami, ktorú cárska cenzúra kedysi povolila len vďaka zhonu pred Silvestrom a len čo cár Mikuláš I. vytušil neprístojnosť, z predstavenia odišiel. Diváci boli tiež zmätení. Prutkov ju však napísal s jasným zámerom: sparodovať tento žáner, vysmiať sa lacnému vkusu vtedajšej spoločnosti a ukázať krivé zrkadlo konzumu.
(zdroj: DAD)Nie je na škodu upozorniť na to aj dnešného diváka. Otázky, či žijeme dnes vo svete skutočných hodnôt, alebo banálnej povrchnosti, či ešte existuje umenie, alebo už len jeho karikatúra a na čom sa ešte dokážeme zabaviť, si položilo prešovské Divadlo Alexandra Duchnoviča. Fantáziu naštudovalo pod režijným vedením Svetozára Sprušanského a uvádza ju dnes v premiére. V hlavných úlohách sa objavia Jevgenij Libezňuk, Ľudmila Lukačíková, Ladislav Ladomirjak a ďalší.
(ea)
Erik Šille – Anatómia bezradnosti
VÝSTAVA / Galéria Krokus, Bratislava
Jeho obrazy sú rozmanité - tvarmi, farbami aj šialenými kompozíciami, ktoré vyslovene nútia diváka spočinúť na nich pohľadom viac, než len na pár sekúnd. Nabádajú odhaľovať zašifrované významy a skryté tajomstvá, človek v nich každým mihnutím oka objavuje ďalšie a ďalšie príbehy. Je na jednom z nich ozaj hotdog kráčajúci po spleti farebných ľudských vnútorností?
(zdroj: FOTO - Erik Šille: Anatómia, 2015, akryl na plátne)Je to dosť možné. Erik Šille sa totiž v maliarskej tvorbe inšpiruje najmä popartom, komiksmi či grafitmi, a preto sú podobné výjavy na jeho plátnach úplne bežné. Dýchajú fascináciou nad kolobehom bezbrehej konzumácie tovarov i vzťahov a kolektívnou bezradnosťou, pre ktorú nevie nájsť meno. A tak ju do detailov rozpitváva pohybom štetca. Svoj výstavný rok završuje samostatnou výstavou v Krokus Galérii, ktorá potrvá do 9. februára.
(mog)
