Mal to byť triumfálny prechod naprieč Antarktídou. Polárna výprava kapitána Ernesta Shackletona s 27 mužmi na palube lode Endurance vyplávala z Londýna 1. augusta 1914. V novembri úspešne dosiahla Južnú Georgiu, no už v januári 1915 uviazla v ľade v najjužnejšej časti Atlantického oceánu, vo Weddellovom mori.
Dvadsaťosem ľudí a 69 psov cvičených na psí záprah ostalo zakliesnených. Boli nútení prezimovať na lodi, a to až do chvíle, kým masa ľadu po niekoľkých mesiacoch nezačala vplyvom zmeny teplôt pracovať a na lodi sa objavili prvé trhliny.
Enormný tlak loď napokon úplne rozdrvil a 21. novembra 1915 klesla ku dnu. Posádke sa podarilo zachrániť tri člny, sane, nejaké stany a proviant.
Ostali na ľadovej kryhe uprostred arktickej zimy, obklopení nekonečne bielou krajinou.
Uprostred snehových plání
Endurance 100
K storočnici pôvodnej expedície dorazila 17. decembra 2015 na južný pól výprava Endurance 100. Súčasťou tímu je aj vnučka Jamesa Wordieho, pôvodného člena Shackletonovej posádky Alice Holmes. Na južnom póle hlásia slnečno a mínus 28 stupňov, pri vetre pocitová teplota klesá na mínus 40.
Výprava na južný pól sa definitívne premenila na boj o holý život. Keď sa im s príchodom jari začali pod nohami objavovať trhliny a kryhy sa začali lámať, ocitli sa na jedinej s veľkosťou niekoľkých desiatok metrov.
Shackletonovi bolo jasné, že je najvyšší čas pokúsiť sa výpravu dostať kamkoľvek na pevninu. Stroskotanci z Endurance sa vybrali na cestu na sever.
Často v nepredstaviteľnej búrke, v najničivejšom nečase na tejto planéte, pokúšali sa dostať do bezpečia uprostred snehových plání. Niekedy kráčali oproti bičujúcim vločkám v hustom snežení celý deň, aby napokon zistili, že ľad pod nimi driftoval a merania im večer ukázali, že sú o tri kilometre späť oproti miestu, na ktorom boli ráno, ešte než vyrazili na cestu.
Keď sa im podarilo dosiahnuť Sloní ostrov, jeden z najsevernejších ostrovov Antarktídy, utáborili sa. Z dvoch prevrátených člnov si spravili pevnejšie bivaky, lovili tučniaky a tulene, ako zdroj svetla používali lampy na rybí tuk.
Ernest Shackleton sa v jednom zo sedemmetrových člnov spolu s ďalšími piatimi členmi posádky vydal na tisíctristokilometrovú výpravu po mori k obývaným miestam Južnej Georgie. Keď konečne v apríli 1916 dorazili k pevnine, čakala ich ešte pešia cesta naprieč pohoriami ostrova.
Záchranná misia však bola úspešná, všetkých zvyšných 22 členov posádky, po ktorých sa 30. augusta vrátili na Sloní ostrov, prežilo.

Krása dokumentu
Frank Hurley bol jedným z tých, ktorí ostali čakať na Sloňom ostrove. Shackleton ho angažoval ako fotografa expedície potom, ako ho presvedčili jeho zábery z podobnej austrálsko-ázijskej výpravy, z ktorej sa Hurley vrátil len krátko predtým.