Umriem, a toľko toho o mne nahovoria, že napokon nikto nebude vedieť, aká som v skutočnosti bola – takto začala Edith Piaf útlu knižku, ktorú nazvala jednoducho Môj život.
Svoje spomienky nadiktovala z nemocničnej postele, kde ležala v horúčkach a bolestiach. Túžila však podať svoju verziu udalostí. Vnímala to ako svoju spoveď, po ktorej čakala rozhrešenie ako Mária Magdaléna. Rada sa štylizovala do ženy, ktorej bude veľa odpustené, lebo veľa milovala.
„Sú chvíle šťastné, a potom tie ostatné, ktorých je viac,“ napísala s jednoduchou krutosťou.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Celý svoj život horúčkovito hľadala veľkú, pravú lásku, vždy jej však unikala. Chcela mať po boku silného muža, na ktorého by sa mohla spoľahnúť, pokojní muži ju však rýchlo začali nudiť. „A snáď preto, že som sa nikdy nechcela zmieriť s lžou a s priemernosťou väčšiny mojich dobrodružstiev, bolo v mojom živote toľko mužov,“ napísala.
Vrabček
Večné mladá Piaf
- V rokoch 1955 až 1962 mala v známej parížskej sále Olympia niekoľko koncertov, záznamy z nich sa dodnes predávajú.
- V roku 1956 a 1957 vystupovala v Carnegie Hall.
- Poslednou piesňou z roku 1963 bola L'homme de Berlin.
- Venovali jej aj planétku 3772 Piaf, ktorú objavila sovietska astronómka Ľudmila Karačkinová.
- Film Edith a Marcel nakrútil v roku 1983 známy režisér Claude Lelouch s Evelyne Bouix v hlavnej úlohe.
- Na Berlínskom filmovom festivale v roku 2007 prezentoval svoj festivalový debut La Môme (La vie en rose) režisér Olivier Dahan s Marion Cotillard
Edith Giovanna Gassionová bola drobnou ženou, merala len 142 cm, nečudo, že jej prischla prezývka La Môme Piaf, teda Vrabček. Nedala zaradiť od kategórie krásnych žien, čím sa celý život trápila. S nakresleným obočím jej tvár pripomínala skôr smutného klauna.
Prešla neuveriteľne krutou školou života, traduje sa, že sa narodila doslovne na chodníku. Vyrastala bez mamy v dome plnom vydržiavaných dievčat, ktorý viedla jej babka, marocká berberka.
V troch rokoch oslepla, zrak sa jej vrátil až po štyroch rokoch. Edith verila, že jej pomohla púť k svätej Terezke z Lisieux. Jej otec bol potulný akrobat, keď mala štrnásť, začala s ním chodiť na turné, počas ktorých však každé tri mesiace dostala novú „mamičku“.
Od šestnástich bolo jej náhradnou rodinou parížske podsvetie, ktoré ju nútilo prostituovať, ona však radšej na uliciach spievala, často aj spoločne s nevlastnou sestrou Mômone.
Z prvej nezrelej lásky porodila dcéru Marcelle, prišla však o ňu pre zápal mozgových blán. Jeden z jej milencov ju z pomsty takmer zastrelil a prenasledoval ju dlho potom, ako sa rozišli. Jej spevácka kariéra sa pri tom, čo všetko zažila v osobných vzťahoch, zdá vlastne jednoduchá, rýchla, priamočiara.
Zo dňa na deň
Slávnou sa stala prakticky zo dňa na deň. Louis Leplée, šéf známeho parížskeho kabaretu Le Gerny´s, do ktorého chodila aj lepšia spoločnosť, keďže sa nachádzal neďaleko Avenue des Champs-Élysées, si ju všimol, keď spievala na ulici, a okamžite ju pozval na vystúpenie. Prišli prvé spolupráce, nahrávky a úspechy.
