Karel Čapek: Válka s mloky
Po Vernovom sci-fi románe Honba za meteorom je Válka s mloky druhým titulom začínajúcej série. Tragický román napísaný s obrovským vtipom a iróniou.
„Tati. Není tamhleto sumec?“ vydechl mladý Povondra těměř dětsky. „Kde?“ Z Vltavy právě před Národním divadlem koukala z vody veliká černá hlava a postupovala proti proudu.“
Táto scéna je azda najsilnejším obrazom zo známeho románu Karla Čapka. Je to smutná antiutópia, alegória nástupu fašizmu s priamymi narážkami na demagogické prejavy Adolfa Hitlera, ktorého hrozbu nemohol Čapek nevidieť, hoci keď tento román vznikal, sa k 2. svetovej vojne ešte len schyľovalo.
Všetko sa začína jedno horúce redakčné leto, keď sa v európskej politike nedeje absolútne nič a len pár opustených redaktorov zúfalo hľadá námet na článok, aby čitatelia neprestali ich noviny odoberať. Až niekomu napadne osloviť akéhosi kapitána j. van Tocha z holandskej lode Kandong Bandoeng, ktorá prináša perly do Európy. Tento svojrázny muž im vyrozpráva svoj geniálny podnikateľský nápad. Na ostrove Tana Masa totiž našiel bytosti s čiernou slizkou pokožkou, ktoré pomenoval tapa-boys a začal ich využívať ako lacnú pracovnú silu.
Títo učenliví a pracovití mloci – inak inšpirovaní reálnou fosíliou – majú medzi ľuďmi spočiatku veľký úspech, pretože sú užitoční, ibaže ich treba čoraz viac. A to neveští pre človeka nič dobré, keďže mloci potrebujú na svoj život čoraz viac plytčín.
„Hallo, vy lidé! Zachovejte klid! Nemáme voči vám nepřátelských úmyslů. Potřebujeme jenom víc vody, víc břehu pro svůj život. Je nás příliš mnoho. Proto musíme odbourat vaše pevniny. Nemužeme žít v hlubokém moři,“ odkážu ľudstvu a vojna s nimi sa môže začať.
Čapek nepriamo kladie otázky, kto je zodpovedný za rozšírenie mlokov. Je to len G. H. Bondy, majiteľ ziskového obchodu s mlokmi Salamander Syndicate, alebo majú svoj podiel všetci, napríklad aj taký obyčajný vrátnik pán Povondra?
Silný námet chceli sfilmovať ešte v šesťdesiatych rokoch režiséri Ján Kadár a Elmar Klos s Janom Werichomo, Jiřím Voskovcom a Hugom Haasom v hlavných úlohách, nakoniec to už nestihli. Dnes vzniká podľa tohto nadčasového románu nemecko-česko-poľský film, jeho premiéra je avizovaná na rok 2017. V réžii Tomáša Krejčího v ňom budú hrať Matthias Hues či Christopher Lloyd.
„Chtěli jsme je. Rozšířili jsme je po celé planetě. Naučili jsme je býti lidmi... A oni nám teď pomáhají zbavit se nás samotných...“ avizuje jeho tému trailer. Prečo si súčasný filmový tím vybral za svoj námet akýsi román z roku 1936? Odpoveď je jasná: máloktorý film je taký mrazivo aktuálny. Čapek dnešným čitateľom pripomína, že keď si nedáme pozor, aj krajiny ako Anglicko či Francúzsko môžu byť raz pre pozostatok ľudstva mýtickými krajinami, o ktorých sa bude bájiť rovnako ako o druhej potope sveta. Pretože hladina morí a oceánov opäť nebezpečne stúpa.
Ladislav Nádaši Jégé: Adam Šangala

Adam bol zhovorčivej a veselej povahy, život nebral ťažko, o zajtrajší deň sa nestaral a nepokazil nijaký žart. Pôsobil príťažlivo na dievčatá nielen tým, že bol hodný šuhaj, ale i z tejto povahy plynúcou bodrosťou – takto charakterizoval svojho románového hrdinu Ladislav Nádaši Jégé.
Svoje literárne návraty vnímal ako zdroj poučenia pre súčasníkov, ale aj ako návod na trpezlivosť pre tých, ktorí očakávali, že sa im po utrpení prvej svetovej vojny bude veľmi rýchlo vodiť lepšie. Nemohol vedieť, že už o desať rokov sa história začne opäť obracať smerom k ďalšej, ešte krutejšej vojne. Tej sa však už nedožil.
Jeho Adam Šangala je takým preferovaným povinným čítaním stredoškolskej mládeže azda aj preto, že je to román v pravom zmysle dobrodružný, napísaný veľmi svižným štýlom. Dá sa doslovne zhltnúť. Je v ňom veľa sociálno-kritických postrehov, čo istote vyhovovalo komunistickým ideológom, ale aj veľa naturalizmu. Scéna, pri ktorej musia Adam a jeho mama podplácať holomka, aby im vôbec vydal telo ich popraveného otca, prekvapuje ešte aj dnešného čitateľa svojím naturalizmom. Šangalu staršieho odsúdili pre pytliactvo, ku ktorému bol donútený, aby vôbec uživil rodinu. Adam sa po tejto rodinnej tragédii doma stáva vlastne nežiadaným, keďže malý grunt nedokázal uživiť všetkých členov rodiny. Tak sa začína takmer rozprávkové putovanie tohto hrdinu, ktorý vlastne nechce nič viac, len sa mať o niečo lepšie ako jeho rodičia. „Len nezabúdaj, ako zahynul tvoj otec, aby si ty do takej biedy neprišiel,“ varovala ho prorocky jeho matka.
Šangala nie je žiadnym bájnym hrdinom, skôr človekom, ktorý sa snaží prežiť aj v nepriaznivých okolnostiach, ako sa dá. Paradoxom je, že jeho tragický koniec nie je hrdinským vrcholom románu, Jégé ho akoby len tak dorozpráva. Akoby sa smrť chudobnému človeku len tak stala. Medzi riadkami si však neodpustil ani sociálnu iróniu. Neopomenul skonštatovať, že sa Adamova poprava konala za všeobecnej účasti meštianstva a že kardinál Pázmaň našiel pri pohľade na ukrižovaného syna mravnú silu nevypočuť prosby Šangalovej ženy o milosť pre jej muža. Súdobé náboženské boje cítime na pozadí románu veľmi silno, autor nenechá nikoho na pochybách, na čej strane sa nachádza.
Medzi najsilnejšie scény patrí pragmatická diskusia medzi vysokým predstaviteľom katolíckej hierarchie Pázmaňom a veľkomožným pánom Praskovským, v ktorej sa z návratu do katolíckej cirkvi stane predmet totálneho handlovania.
V roku 1972 sa podľa Jégého príbehu nakrútil televízny film, jeho režisérmi boli Karol Spišák a Ján Bzdúch. Pôvodne ho mal režírovať ešte Elo Havetta, kým však k realizácii filmu došlo, dostal sa na čiernu listinu nežiaducich tvorcov. Titulnú úlohu zverili vtedy veľmi populárnemu Ivanovi Palúchovi, zahrali si v ňom aj Jozef Dóczy, Miloš Pietor, Michal Dočolomanský, Hana Meličková či Juraj Kukura.
Muzikálové spracovanie témy s hudbou Vaša Patejdla sa v Divadle Andreja Bagara v Nitre hralo s veľkým úspechom osem rokov. Počas 160 repríz sa v hlavných úlohách vystriedali Milan Ondrík a Ivan Martinka.
Obe knihy si môžete kúpiť cez webovú adresu obchod.petitpress.sk alebo priamo v kontaktnom centre vydavateľstva Petit Press na Lazaretskej 12.