Rovnaké fanfáry, rovnaké úvodné titulky, rovnaký záber na trblietavú oblohu ako pred takmer štyridsiatimi rokmi.
Len generácia, ktorá kedysi prepadla čaru Hviezdnych vojen sa vymenila. Na stredajšej polnočnej premiére úvodnej sekvencii nového filmu tlieskali hlavne fanúšikovia, ktorí sa narodili dávno po vzniku slávnej série.
Kinosály boli v bratislavskom multiplexe Cinema City podľa očakávaní plné a v dave sa objavilo aj niekoľko čiernych masiek, plášte vesmírnych rytierov Jedi, či dokonca dvojica predvádzajúca súboj so svetelnými mečmi. Ošiaľ, aký premiéra podľa zahraničných správ vyvolala v Spojených štátoch, sa však nezopakoval.

Náhody na hrane absurdnosti
Počas filmu fanúšikov okrem Sily sprevádzala hlavne nostalgia. Režisér J.J. Abrams a jeho tím pracovali skutočne tvrdo, aby zachovali retro atmosféru série: napríklad mimozemšťanmi, z ktorých väčšina aj dnes v dobe expertnej počítačovej animácie pôsobí zámerne ako pár úbožiakov navlečených v kostýmoch.
Späť sú aj všetky emócie: mágia vzdialeného sveta s neobmedzenými hranicami a ohromenie majstrovsky rozohraným dobrodružstvom s náhodami roztomilo balansujúcimi na hrane absurdnosti.
V epicentre príbehu je láska, priateľstvo, zrady.
Je ťažké podľahnúť dojatiu pri tak pravdivo zobrazených drámach, ktoré dôverne poznáme a ktoré nám občas - raz za obdobie - zatrasú bytosťou. Filmári z nich teraz namiešali dvojhodinovú akčnú jazdu ktorá málokedy zastaví na kus vysvetľujúcich dialógov. Nuda skutočne nehrozí.

Čakanie sa začína
Čo však hrozí a skutočne mechanizmus mašinérie zasekáva je opakujúci sa pocit déjà vu. Siedma epizóda až príliš pripomína tú úplne prvú s podtitulom Nová nádej.
Niežeby jej príbeh Abrams úplne opísal scénu po scéne, ale tie podobnosti sú nielen očividné, ale oči bodajúce. Dokonca do takej miery, že skôr než pokračovanie novinka pripomína remake, respektíve reboot. Máme tu nového roztomilého droida, nových hrdinov bez domova, nového rozpolteného zloducha s ikonickou maskou a nového tajomného arcizloducha.
Abrams pripravil film, ktorý až príliš hrá na istotu, až príliš sa bál experimentovať, až príliš sa bál originality a zúfalo, skutočne zúfalo túžil nepokaziť zárobok ďalším filmom, ktoré sa chystajú.
Preto končí podobným cliffhangerom, akými sa nás televízie snažia prinútiť, nech si ich seriál zapneme aj o týždeň - len v tomto prípade musia diváci čakať na pokračovanie dva roky.
Možno aj preto bol potlesk po skončení filmu o niečo slabší ako na jeho začiatku.