Dve nerozlučné kamarátky sú späť. Jedna z nich vidí, druhá nie, ale len spolu zažívajú najväčšie dobrodružstvá.
Viete, ako sa píše SOS slepeckým písmom? Na pohľad je to horšie ako morzeovka – samé bodky, bodky a bodky – dve naľavo, jedna napravo, hore-dolu, bodka sem, bodka tam... Aby ste sa v nich vyznali, musíte sa naplno sústrediť, zavrieť oči a hmatom skúmať ich polohu na papieri. Ak sa do toho ponoríte dostatočne hlboko, začnete vidieť vnútornými očami to, čo ste doteraz nevideli.
Braillovo kúzlo
Tak to robí Mimi – dievčatko so stále zatvorenými očami. Jej kamarátka Líza má zase oči stále dokorán otvorené. Jedna z nich vidí, druhá nie, spoločne však zažívajú dobrodružstvá, o akých sa nám ani nesníva. S nimi sa môžeme preniesť aj do studenej snehovej krajiny bielych papierov, odkiaľ všetky písmená ušli, lebo nechceli žiť v nudnej spisovateľovej básničke o poslušnosti a disciplíne. Vzápätí s nimi môžeme objaviť kúzlo Braillovho písma, v ktorom sa dajú prečítať tie najúžasnejšie príbehy.
Ak už poznáte nové rozprávky z druhej knihy o Mimi a Líze, určite súhlasíte. Ako napríklad jeden z jej najmladších čitateľov, ktorý je nimi vraj taký nadšený, že sa začal učiť čítať pomocou slepeckého písma.
Dotýkať sa dovolené
Všetko sa začalo v Levoči, odkiaľ sa k režisérke Kataríne Kerekesovej dostali kroniky, ktoré zaznamenávali život školy detí so zrakovým postihnutím. Kataríne utkvela v mysli poznámka z výstavy: deti levočskej školy mali ako jediné možnosť dotýkať sa vystavených exponátov. A ostatné im v tej chvíli mohli tíško závidieť. To sa režisérke tak zapáčilo, že začala intenzívne rozmýšľať, ako môže dieťa so zrakovým hendikepom vnímať svet a rozdiely v ňom.
Napokon jedného večera začala svojej mladšej dcére rozprávať rozprávku. Bola o dievčatku, čo má navždy zatvorené oči, no jej svet fantázie je mimoriadne bohatý a rozložitý. „Dcérku to veľmi fascinovalo. A zdá sa, že podobne to funguje aj na iné deti,“ hovorí po skúsenostiach. „Rodičia rozprávajú, deti zavrú oči a baví ich skúšať robiť veci poslepiačky.“
(zdroj: ARCHÍV K.K.)Čo je to atrakcia
Prvá Mimi mala výnimočné schopnosti, ale bola sama. Ak ju režisérka chcela stvárniť v kreslenom príbehu, bolo sa treba vrátiť k tradičnej forme animovanej rozprávky, ktorá by aj v širšom prostredí mala zmysel. Preto oslovila scenáristku Katarínu Molákovú a tá prišla s nápadom dať Mimi kamarátku. Spolu priviedli na svet Lízu, s ktorou zavítal do príbehu potrebný konflikt. Po dlhom čase mohla u nás opäť vzniknúť vydarená séria večerníčkových rozprávok.
Prvých sedem dielov trinásťdielneho seriálu odvysielala RTVS pred dvoma rokmi a tvorcovia zaznamenali široký ohlas. Režisérka Katarína Kerekesová s tímom toľko reakcií ani zďaleka neočakávali. Nezvyčajnými príbehmi dvoch kamarátok chceli síce osloviť čo najširšie publikum, ale tému zdravotného hendikepu nevnímali ako lacnú atrakciu.
(zdroj: ARCHÍV K.K.)Dve ako jeden
„Primárne som príbeh nestavala na tom, ako vníma spoločnosť svet zrakovo postihnutých ľudí,“ hovorí režisérka. Aj preto nevidomú Mimi stvárnila ako nepopísanú stránku, bola pre ňu tabuľou rasa, tak ako jej kamarátka Líza zase spontánnym dievčatkom bez predsudkov. „Spolu sú ako dve časti jednej osobnosti. Pripomínajú nám, že každý z nás je trochu racionálny aj trochu spontánny, ide len o to, akou mierou to v sebe máme usporiadané.
Samozrejme, aj Líza je niekedy prekvapená, čo všetko Mimi dokáže, ale chcela som, aby do príbehu išli obe s tým, že sa nebudú limitovať. Práve takto prirodzene pracovať s integráciou.“
Tak sa ukázalo, že detský divák vie prijať takúto tému otvorene hlavne vtedy, keď je spoločnosť schopná otvorene mu to povedať. Celý tím stále zostáva prekvapený – ľudia reagujú na Mimi a Lízu veľmi pozitívne, rodičia si v rozprávkach našli témy, ktoré môžu so svojimi deťmi ďalej rozvíjať a baviť sa o tom, že niekto je iný a treba to prijať.
„Na príklade Mimy a Lízy môžu vysvetliť nielen hendikep slepoty, ale aj inakosť ako takú,“ hovorí režisérka. „Je fascinujúce a obohacujúce vidieť, že ste zasiahli istú skupinu, že deti sa vo svojich hrách vracajú k téme, pri sledovaní rozprávky vidíte na nich napätie aj uvoľnenie.“
(zdroj: ARCHÍV K.K.)Samé bonusy
Rozprávku Mimi a Líza už asi poznajú všetky deti na Slovensku. Po odvysielaní prvých dielov postupne vyšla DVD, rozhlasová verzia aj knižka príbehov, ktorú prerozprávala Alexandra Salmela, vznikla dokonca mobilná aplikácia s prídavkom rozhlasového variantu a s bonusom obrázkového pexesa. Zvukové parametre sú síce primárne určené vidomým deťom, aby objavovali realitu sveta nevidomých, no uvažuje sa ďalej aj o špeciálnej mobilnej aplikácii pre zrakovo postihnutých.
Na ďalších šiestich dieloch animovaného seriálu sa ešte donedávna pracovalo, spolu s nimi vznikala aj druhá knižka príbehov. Dnes je všetko hotové, kniha na pultoch, televízne pokračovanie aj rozhlasová verzia sa práve vysielajú a začiatkom januára bude na svete aj druhé DVD. Katarína Kerekesová sa už môže sústreďovať na svoj nový projekt. Tentoraz sa zachytila do celkom inej siete: intenzívne už pracuje na 3D animovanom seriáli Websterovci. Odhalí v ňom zákulisie zo života jednej veselej pavúčej rodiny.
