Každý z nás má v hlave diaľnicu, kde každodenne premáva niekoľko kamiónov myšlienok. Preto nás môže obohatiť len tak sedieť a vymaľovávať, myslí si Ivana Drobná, autorka Omaľovánky 2.0
Keď Ivana Drobná vydávala prvú Omaľovánku, na Slovensku sme o ničom podobnom nepočuli. Máloktorý dospelý si vedel predstaviť, že by po večeroch sedel pri nočnej lampe s farbičkami. Dlho si mysleli, že ide o zábavku pre deti.
„Všetci na mňa vtedy pozerali ako na magora, vraj: Naozaj ide tridsaťročná žena vydať knihu maľovánok pre dospelých? Čakali za tým minimálne porno, takže asi ostali sklamaní, keď sa im do rúk nakoniec dostali umelecké diela.“
Ivana Drobná platila celý projekt z vlastného vrecka. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Za rok sa však trend neuveriteľne zmenil. Teraz pokračovanie Omaľovánka 2.0 totiž čelí inej výzve, a to obstáť v konkurencii desiatok podobných publikácií importovaných zo zahraničia. Kníhkupectvá sú ich pred sviatkami plné. Dospelí si ich kupujú, aby si pri vyfarbovaní uvoľnili myseľ od každodenných starostí, sústrediť sa na malé detaily vraj uľavuje od stresu.
„Na chvíľu vypneš, zresetuješ hlavu. Svojou náročnosťou ťa to tak pohltí, že sa na to maximálne sústredíš a vypneš všetky ostatné kanály,“ opisuje Drobná. Každý z nás má podľa nej v hlave diaľnicu, kde premáva denne niekoľko kamiónov s myšlienkami o rodine, kamarátoch, práci, frajeroch. Pri maľovaní sa ľudia zrazu pristihnú, že sedia pod lampou a vyfarbujú niečo, čo má jeden krát jeden milimeter.
(zdroj: Martin Haburaj)Plná obývačka
Kým prvé vydanie o približne štyristo výtlačkoch dnes už vypredané, druhý náklad sa zatiaľ Drobnej ešte nepodaril celý predať a zväzky jej zaplnili obývačku. „V najhoršom omaľovánky zrejme rozdám hipsterom na ulici alebo v kaviarňach,“ hovorí. Zatiaľ jej veľmi nevyšli v ústrety ani kníhkupectvá, mnohé ju nútia, aby zbierku predávala cez distribučnú spoločnosť.
