Veľká ryba
Cinemax 20.00
Boli sme typická rodina z Bergmanových filmov. Za celý rok sme si povedali asi desať viet, hovorí americký režisér Tim Burton. Celú svoju mladosť prežil bez toho, že by vedel, kto vlastne jeho rodičia sú, nevedel nájsť komunikačný prostriedok, ktorý by mu to pomohol zistiť. A keď zostarli a pomaly z jeho života odchádzali, začalo ho to trápiť a štvať.
Vtedy niekedy nakrútil film Veľká ryba. Zadaptoval román Daniela Wallacea, v ktorej sa krásne zrkadlí to, aký nesmierne komplikovaný a zamotaný môže byť vzťah medzi otcom a synom. V tomto prípade to bol vzťah medzi Edom Bloomom a Willom Bloomom - a Tim Burton sa v ňom našiel, hoci na prvý pohľad jeho tichú rodinnú históriu skoro vôbec nepripomínal. Pretože Ed Bloom rozprával veľa. Príliš veľa. Oveľa viac, ako by si jeho syn Will želal.


Boli to všetko fantazijné historky o tom, ako zamladi cestoval po svete, stretával zázračné bytosti a prežíval hrdinské dobrodružstvá. Na malého chlapca ešte mohli zapôsobiť, no otec s nimi neprestal, ani keď Will vyrástol, dokonca ich rozprával každému. Will sa šiel preto neraz od hanby prepadnúť. No najviac ho hnevalo, že otcovo nezmyselné rozprávanie bránilo tomu, aby sa aspoň raz v živote poriadne porozprávali a prežili medzi sebou úprimný cit.
Film Veľká ryba je nezvyčajným prípadom vo svetovej kinematografii. Pozoruhodne kombinuje rozprávkové prvky s vážnou intímnou drámou. Väčšinu času pôsobí výstredne, ako by mal za úlohu len otupiť zmysly divokou farebnou feériou, a pritom je nesmierne citlivý a hlboký. Prispelo k tomu aj dobré herecké obsadenie. Ewan McGregor hrá Eda Blooma v mladých rokoch, Albert Finney v seniorskom veku a spolu sa postarali o tú divokejšiu časť príbehu. Billy Crudup je zas tá tichšia časť. Hrá skeptického syna, ktorý neverí, že by jeho excentrický otec mohol niekedy niekoho zaujímať, že by mohol okolo seba vnímať aj skutočný život a cítiť skutočnú lásku. A predsa ho jeden zázračný moment presvedčí, že sa riadne mýlil.
Kristína Kúdelová
Stoka: Intim
Divadelná premiéra / Cvernovka, Štúdio C1,2 Bratislava 19.00
Režisér Blaho Uhlár vraví, že miluje fyzické odhaľovanie, ale zatiaľ ho vždy najviac lákalo odhaľovanie hercov v najintímnejších duševných pochodoch. Aj preto by bolo dobré zistiť, ako by naložil s intimitou ako témou. A práve takú si zvolil v najnovšej inscenácii, ktorú dnes večer divadlo Stoka uvádza v premiére.
Ide v nej opäť o takzvanú polytematickú dekompozíciu, pri ktorej na prvý pohľad rôzne nesúvisiace výstupy radia protagonisti vedľa seba a tak vytvárajú nové významy a napätie.
„Tento rok sme pracovali na inscenácii Kritérium, ktorú sme uviedli začiatkom novembra. Pri tvorbe sa stalo, že sme vytvorili viacero fragmentov a zdalo sa nám, že by mohli byť základom inej inscenácie,“ hovorí režisér.
Intimita podľa neho nie je celkom téma, ktorej by sa v Stoke obzvlášť venovali, možno preto ho vraj táto oblasť človečenstva lákala. Pokus o intimitu vníma ako neustále narúšaný zvlčilosťou prostredia a priznáva, že intimita mu vraj ako režisérovi robí problémy pri jej uchytení. „Krehkosť sa dá pomerne ťažko modifikovať a zafixovať,“ uvažuje. Uvidíme, ako s tímom zapracoval.
(ea)

Vianočný koncert
Slovenská filharmónia, Reduta, Bratislava 19.00
Bratislavský chlapčenský zbor nie je jediným lákadlom sviatočného koncertu, ktorý dnes večer čaká na návštevníkov Slovenskej filharmónie. Vystúpi na ňom aj vynikajúca mladá sólistka opery SND Eva Hornyáková či herec Vladimír Kobielsky, orchester povedie dirigent Rastislav Štúr.
Na programe sú tie najobľúbenejšie diela ako Ave Mária Franza Schuberta i Charlesa Gounoda, valčík z baletu Coppélia Léa Delibesa aj zo Spiacej krásavice Piotra Iľjiča Čajkovského. Zaujímavo môžu znieť aj koledy v aranžmente Ľubice Čekovskej. Sviatočne naladených návštevníkov určite poteší aj známe Pié Jesus či Sanctus z Requiem Gabriela Faurého. Záver nemôže nepatriť Tichej noci, svätej noci Franza Grubera.
Ponuka sviatočných filharmonických koncertov pokračuje už v utorok, keď v Malej sále v rámci cyklu Stará hudba vystúpi komorný súbor Il Cuore Barocco pod umeleckým vedením Tomáša Kardoša. V objavnej dramaturgii uvedie dve menej známe diela - Missu pastoralis Josepha Umstatta a Missu es G Jeuilil nati P. Petrusa Peťka.
(zu)
