Nedeľa 20. 12., 21.40, Dvojka
Ten film je ako čarovná skrinka plná nostalgie za zlatými časmi. Ako škatuľka, do ktorej si ukladáte malé poklady - dúhovú guľôčku, starý lístok do kina, kúsok čipky z babičkinho svadobného závoja.
Hrdina filmu Gil (Owen Wilson) jednu takú pootvoril svojimi túžbami uprostred nočného Paríža. Aké by to bolo môcť sa vrátiť späť v čase, stretnúť Hemingwaya, Dalího, Picassa alebo Henriho Matissa? Môcť si posedieť v kaviarničkách a na bulvároch, bezstarostne sa vyzabávať nocou v kabaretoch, počúvať swing a dišputovať so spriaznenými dušami v salónikoch? A to všetko ešte kým hnedý mor vtrhol do Európy.
Dvadsiate roky s dozvukmi Belle Epoque boli opojné. Také si ich vysníval aj mladý spisovateľ Gil, ktorý so svojou nastávajúcou krásnou Inez (Rachel McAdams) a jej rodičmi prichádza do Paríža a rád by sa po svadbe usadil práve v meste nad Seinou.
Netreba sa však obávať žiadneho prázdneho a lepkavého sentimentu, rovnako ako to u Allena funguje aj v iných novších filmoch, platí aj pre Polnoc v Paríži (2011) - poriadne všetko preosial cez jemné sito irónie. Ušiel sa mu za to Zlatý glóbus aj Oscar za najlepší pôvodný scenár.
Ako zvyčajne aj v tomto prípade dodržal tradíciu a na odovzdávaní sa nezúčastnil, radšej si zahral v obľúbenom džezovom bare na klarinete.
