Uspávanky nechýbajú v žiadnej kultúre. Rôznorodý výber na inštrumentálnom albume slovenských hudobníkov napríklad dokazuje, že aj klarinet môže uspávať.
Niektorým deťom pred spánkom rodičia rozprávali príbehy, iným spievali uspávanky. Piesne počúval aj violončelista Jozef Lupták a mnohé, ktoré si zapamätal, odovzdával potom svojim deťom. Dlhé roky sa snažil uspávankám darovať nový život – nápad nahrať ich v novej verzii odkladal štrnásť rokov. Podarilo sa mu to až teraz, s albumom osemnástich skladieb. Vyšiel začiatkom decembra a je ideálnym počúvaním na dlhé zimné večery.
Bez veku
Pri zostavovaní kompilácie oslovil Lupták svojich kamarátov hudobníkov: akordeonistu Borisa Lenka, vibrafonistu Štefana Bugalu, cimbalistu Marcela Comendanta a klarinetistu Branislava Dugoviča. Každý priniesol niekoľko vlastných obľúbených uspávaniek a okrem tých zo slovenskej ľudovej hudby nechýbajú ani skladby moldavské, ruské, či rumunské. Jedna – Zaspal Pave je dokonca zahraná v špeciálnej istrijskej tónickej stupnici, typickej pre chorvátsku kultúru a zapísanej v dedičstve UNESCO.
Piesne nachádzali hudobníci v starých zborníkoch či archívoch. Keďže sa stáročia tradovali, vek viacerých nemožno odhadnúť, ako napríklad skladbu Beli že mi, beli. Hudobníci ich potom nanovo aranžovali do podoby, v akej ich počuť na albume.Hoci o projekt prejavilo záujem pár vydavateľstiev, umelci sa rozhodli predstaviť ho najprv poslucháčom na crowdfundingovej stránke Startovac. Nápad zaujal a rýchlo vďaka nemu vyzbierali oveľa viac, než pôvodne plánovaných tritisíc eur.
Klarinet, ktorý nevyrušuje
„Keď som známym rozprával, aké hudobné nástroje chceme pri uspávankách použiť, veľmi sa čudovali. Vraj sú na taký druh piesní príliš rôznorodé, klarinet sa navyše zvykne vnímať ako inštrument, čo vyrušuje, nevedeli si predstaviť, žeby uspával,“ hovorí Lupták pre SME. Práve klarinet však nakoniec získal hlavné slovo a vďaka hre Branislava Dugoviča dodáva nahrávke veľmi jemnú, tajomnú, clivú atmosféru. Keď do neho potom zazvoní vibrafón, pripomína to hudbu z vianočnej rozprávky.
Slová v skladbách síce nepočuť, no ak by chýbali vašim deťom, texty nájdete v booklete albumu. Lupták už naznačuje, že projekt Uspávaniek by mohol v budúcnosti zažiť pokračovanie práve so spevom. „Zostalo nám viacero skladieb, ktoré sa na prvý album nedostali,“ avizuje. Prvým albumom Lupták potešil aj svoje deti, ktoré ho vraj počúvajú každý večer.
Snívať je dovolené
Pri tomto albume je priam žiaduce zasnívať sa – naznačujú to aj krásne obrázky grafičky Daniely Olejníkovej vložené v obale. K spolupráci ju prizval Lupták, po vypočutí skladieb pre ne hľadala spoločný vizuálny motív: „Väčšina týchto uspávaniek vychádza z ľudoviek z rôznych oblastí nielen Slovenska, rozhodla som sa teda použiť ornamenty voľne inšpirované ľudovou tvorbou,“ hovorí výtvarníčka.
Deti na jej obrázkoch vstupujú do mystickej prírody – takej, akú si pamätáme z ľudových povier. Mnohé skladby sú natoľko starodávne, že nám pripomenú atmosféru čias dávno stratených, keď sa mágia odohrávala hlavne za oknom, v okolí riek, s výhľadom na nebo, keď si naši rodičia a hlavne mnohé generácie detí pred nimi predstavovali v tajomných zákutiach prírody vodníkov, víly či trpaslíkov. Uspávanky sú kúskom drahocennej minulosti, o ktorú, sediac každodenne za počítačom, tak trochu prichádzame.
