Jediný, kto sa odvážil postaviť zoči voči temnej i svetlej stránke Sily, je bratislavský zúfalec v saku s bermudami a ponožkami v sandáloch. Vojtech. Viktor Csudai prišiel so svojím druhým celovečerným filmom o životných stroskotancoch, ktorí čakali na šťastie tak dlho, nesmelo a pasívne , až jeden druhému ostali.
„Veselý príbeh smutného muža“ chce byť komédiou, ale veľmi sa mu to nedarí, a tak nie je vyzývateľom nových Hviezdnych vojen, ale skôr hľadá v ich tieni úkryt. Prináša jednoduchý obraz sveta pre jednoduchých divákov, ohlupovaných televíziou a bulvárom.
Zdrojom „humoru“ sú zjednodušenia, mentálne skratky, stereotypy: prostoduchý hlupáčik musí nosiť k tvídovému saku bermudy a sandále s ponožkami, lebo tak je to predsa smiešne! Arogantný karierista, ktorý ho pripraví o miesto, musí byť Východniar. Náboženskí fanatici musia chodiť oblečení, učesaní a oholení podľa módy spred štyridsiatich rokov, rozprávať afektovane a neustále sa nezmyselne prežehnávať.
Bezdomovec je bezcharakterný hajzel a zlodej. Taxikár nosí šuštiakovú súpravu a je sprostý frajer. Keď autor nedokáže oživiť situáciu vtipom, rozosmieva aspoň vulgarizmami. A ak to nezaberá, naporúdzi je svorka rozkokošených babičiek v štýle Zdeňka Trošku.
