Filmári ho žiadajú, aby skomponoval hudbu k vážnym drámam – napríklad k filmu Protektor. Rovnako dobre však urobíte, ak sa lídra skupiny MIDI LIDI spýtate na to, ako sme na tom v Česku a na Slovensku s humorom.
Kde budete silvestrovať?
„Budem doma, tak ako každý rok. Nie som veľmi zábavný typ, prvý raz som sa opil, keď som mal dvadsaťsedem rokov. Raz, keď som u seba organizoval Silvestra, kamarátom som pustil film 2001:Vesmírna odysea a všetci pri ňom zaspali.“
Na jeden rozhovor ste vraj odpovedali nahý. Teraz sa rozprávame cez telefón, ste oblečený?
„Áno, vyložene oblečený, vlastne som nahodený v gala.“
Zarazilo nás, že na Skype používate meno Radio Žena.
„To bude preto, že prvý raz som ho používal, keď som si volal s kamarátkou Bárou Kratochvílovou zo skupiny Dva. Tešilo nás, že sa počujeme na diaľku, boli práve Vianoce, a tak som jej začal púšťať pesničky k vareniu – preto Radio Žena.“

Vystupujete aj ako Muzikant Králiček, prečo?
„Prezývka pochádza ešte z roku 1994. Hrali sme vtedy s kamarátom v kapele Kakaduo a stvorili sme aj sólové projekty – on sa nazval Spevák Grošák a ja Muzikant Králiček. Zdalo sa nám, že keď všetci mali veľmi seriózne anglické mená, my budeme naopak čo najtrápnejší.“
V Midi Lidi si na tej trápnosti trochu zakladáte.
„Mám rád polohu v hudbe či v umení, keď publikum nevie, či je autor hlúpy, alebo si z nich robí žarty. Máme radi divácku neistotu, skúšame hranice trápnosti, tak ako napríklad Andy Kaufman. Veď ja mám rád aj Petra Nagya, pritom jeho „obal” je takmer nestráviteľný. Niektoré pesničky má skrátka veľmi dobré. V kapele sme viackrát mali spor, či to, čo práve robíme, už nie je za hranicou. Po štyroch rokoch ako štyridsiatnici vydávame na jar nový album a ja som ho chcel nazvať Jedeme dál. No nie je to smiešne? Zakladám si aj na tom, že medzi pesničkami rozprávam čudné komentáre, pri ktorých neviem, či ma nebudú považovať za idiota.“