Podarilo sa vám niekedy dodržať novoročné predsavzatie?
Žiadne si nedávam. Kedysi som to aj zvažoval, ale odrádzajú od toho aj odborníci. Je vraj lepšie s akoukoľvek pozitívnou životnou zmenou začať bez ohľadu na to, aký sa píše dátum. Rozhodnúť sa jednoducho tu a teraz.
A nezávisle od dátumu, je niečo, čo by ste vo svojom živote rád zmenili?
Je toho veľa, ale o tom sa nehovorí.
V rozhovoroch ste viackrát priznali, že patríte k ľuďom nedochvíľnym. Pokúšate sa v tom zmeniť?
Že o tom hovorím, je istým spôsobom alibizmus. Ide mi asi skôr o to, aby na to boli ľudia pripravení. Tým, že to priznávam, si trošku aj škodím. Ak sa to má zmeniť, tak preto musím najprv niečo spraviť a až potom o tom môžem hovoriť.
Oneskorenci sú kreatívnejší, menej konfliktní, lepšie zvládajú multitasking a sú väčší optimisti. Platí to aj na vás?
To ste ma potešili, budem tým môcť argumentovať. Ale teraz vážne, človek, ktorý mešká, to od druhých zvyčajne dostáva „vyžrať“. Zakaždým, keď prídem niekam, kde sa na mňa čaká, okamžite ťahám za kratší koniec. Iste, treba chodiť načas. Trvať však úzkoprso na piatich minútach, tiež nie je ono.
Rok 2016 bude mať 366 dní. Ak by vám niekto povedal, že máte k dobru jeden deň, čím by ste ho naplnili?
Pravdepodobne by som ho prespal. Spím rád a keď mám voľno, nedokážem sa k ničomu prinútiť. Znamená to, že si iba tak leňoším, čítam alebo spím. Každý deň si líham do postele s knižkou a keď mám deň pre seba, čítam prerušovane. Čítanie prerušujem spánkom a spánok čítaním.
Aký žáner obľubujete?
Mávam rôzne obdobia. Rád čítam Harryho Pottera - každý diel som prečítal asi päťkrát. Ale tiež sci-fi, fantasy a v poslednom čase populárno-vedeckú aj filozofickú literatúru na hranici ezoteriky. Aj keď tá hranica medzi týmto typom knižiek je veľmi tenká. Práve som dočítal skvelú knižku, rozhovory so psychológom Ivanom Štúrom Kto chce žiť, nech sa kýve.
Autor v nej v podstate celý čas hovorí o tom, - a pripadá mi to veľmi sympatické, že psychológia ako odbor je nezmysel. Ako dlhoročný detský psychológ s vlastnou praxou dospel k tomu, že v zásade môže byť dobrým psychológom každý, kto vie počúvať. Myslím si, že podobne je to aj s herectvom. Herec musí tiež počúvať a pokúšať sa rozumieť ľuďom.
Ľuboš Kostelný ako Michal v hre Bál v Činohre SND. (zdroj: SND/Collavino)V postavách tyranov a násilníkov dokážete mrazivým pohľadom vzbudiť v divákovi hrôzu a na druhej strane dokážete rozosmiať cez neškodné postavičky. Ktorá z masiek vám je bližšia?
Dôležité je neostať visieť v jednej polohe. Isteže, náročnejšie je robiť humor a dobrú komédiu. Ale ak máte okolo seba nadaných ľudí, s ktorými vás to navyše baví a ktorí vás inšpirujú, tak je to ľahké.
Ste tímový hráč? Nepustili by ste sa povedzme do one man stand up?
Som totálne tímový hráč. Aj športy mám radšej kolektívne. A v divadle to inak ani nejde. Pracujeme tam však so svojimi intímnymi vnútornými svetmi – v škole tomu hovoríme mať odkrytú hruď.
A ak pracujete s niekým, koho máte radi a u koho sa neobávate, že vás rečami alebo akokoľvek inak podrazí alebo zraní, dokážete hrať oveľa úprimnejšie a osobnejšie a teda lepšie, ako keď sa snažíte za každú cenu vyniknúť na úkor ostatných. Snažím sa deckám v škole stále opakovať, že dôležitejší je vždy ten druhý.
Máte niektoré postavy radšej ako iné?
Ak zostane herec v jednom type, po čase sa začne nudiť. Aj keď je to pohodlné a chce to od vás len rutinu, ale zbavuje vás to tvorivosti a dôvodu, prečo to vôbec robíte.
