Článok pokračuje pod video reklamou
Britský prozaik Ian McEwan sa rozsahom tvorby už dostal do skupiny autorov, ktorí majú nárok na slabšie chvíle. Jeho trinásty román Myslete na děti! (vychádza v edícii Odeon), našťastie, do zbierky menej vydarených opusov nepatrí.
V mnohom sa Ian McEwan drží svojich osvedčených postupov. Ani výber hlavnej hrdinky nie je žiadnou revolúciou. Fiona Mayeová, uznávaná sudkyňa z Londýna, sa zaradí do galérie postáv z iných jeho románov – stačí si spomenúť na neurochirurga zo Soboty a vyhasnutého vedca zo Solaru.
Drámy doma a na súdoch
Keďže tentoraz je hlavnou postavou žena na prahu šesťdesiatky, ide o rodovo odlišné dôrazy. Fiona skvele rozhoduje v rodinných sporoch, rozvodoch a konfliktoch súvisiacich s deťmi. Píše precízne rozsudky a teší sa všeobecnej autorite. No racionálna a právom sformovaná žena na sklonku kariéry sa zrazu ocitá v situáciách, ktoré „hrozia“ citovou angažovanosťou.
Manžel znechutený úpadkom vášne jej oznamuje túžbu po dobrodružstve s mladou milenkou. Fiona sa tak ocitá v novom teréne – sklamaná a zraniteľná. Ďalšie drámy sa odohrávajú v súdnych konaniach.
Myslete na děti! (zdroj: ODEON)Musí rozhodnúť o práve matky z komunity ortodoxných židov na liberálnu výchovu svojich detí. Okrem nepríjemných rozvodov, kde ide o peniaze, sa ocitá aj v inej mediálne sledovanej kauze. Sedemnásťročný Adam potrebuje pri liečbe leukémie transfúziu, ale jeho rodičia verní zásadám Svedkov Jehovových to odmietajú.
Stačí pár odsekov a čitateľ sa dostáva do podmanivej sily napätia. Dejú sa banálne veci a dialógy, ale s každou stranou je tušenie rozuzlení a odkrytia silnejšie. Román prináša – ako je u McEwana zvykom - prelínanie rovín v spojení so symbolickými a spoločenskými presahmi.
Racionalita právneho systému je v konflikte s radikálnou silou náboženského presvedčenia, ktoré prekračuje hranice obyčajného prospechu. „Súd si musí v záujme detí voliť medzi kultúrami, identitami, stavmi mysle, ctižiadosťami, nastavením rodinných vzťahov, fundamentálnymi definíciami, základnými lojalitami a neznámymi budúcnosťami.“ To všetko v množnom čísle je vzájomne prepletené, podmienené a neisté.
Pre blaho dieťaťa
McEwan znovu ukazuje nedôveru k náboženstvám. Tuší však správne, že aj právny systém akokoľvek garantovaný osvietenými autormi má svoje dogmy a číselnú mágiu. Adam bude o pár mesiacov dospelý, ale pravidlá nepustia, stále je dieťa!
Román v angličtine nazval Children Act, to je názov britského zákona o sociálno-právnej ochrane detí z roku 1989. Podľa normy musí byť pre súd prvoradou úlohou chrániť „blaho dieťaťa“. Takto vyzerajú sekulárne verzie svätých kníh.
V príbehu nechýbajú problémy veľkého sveta (Fiona pri raňajkách počúva správy zo Sýrie), ani témy z intímneho protipólu (prvé dotyky so starobou prinášajúce telesný a sexuálny úpadok).
Je pravdepodobné, že realita sveta poznačená hľadaním mravnej orientácie a konfrontáciou s ničivou silou náboženského fanatizmu, spraví tento McEwanov titul ešte naliehavejším.
