Diali sa kedysi také zázraky, že ľudia odpadávali od strachu, keď sa pozerali na pohyblivé obrázky. Na prvých projekciách si nevedeli celkom vyhodnotiť, čo sa deje. No prešli roky, tajomstvo filmu sme pochopili a deti, tie akoby už sa rodili s istou filmovou gramotnosťou. Vedia, čomu veriť, čomu neveriť, že niečo je realita a niečo len rozprávka. Zdalo by sa, že na tom nie je nič zvláštne.
Faunov labyrint. (zdroj: OUTNOW)A predsa sú ešte prípady, keď sa mágia vráti. Keď nám filmové médium pripomenie, že v sebe nesie možnosti, ktoré sú ešte neprebádané, pretože len málo režisérov k nim má kľúč. A keď musíme sami pred sebou priznať, že celkom dobre nerozumieme tomu, na čo sa pozeráme a význam obrazov len intuitívne tušíme.
Taký je Faunov labyrint, rozprávka pre dospelých od mexického režiséra Guillerma del Tora. Rozpráva o dievčati, ktoré by mohlo zachrániť svoj rozpadávajúci sa svet, keby splnilo tri ťažké úlohy od zázračného fauna. Nakrútený je ako mix krutosti a krásy, reality a fantázie, odráža sa v ňom čerstvá skúsenosť s fašizmom a zároveň viera v mýty, ktoré už dávno opísali súboj medzi dobrom a zlom.
Rozum na tento film nestačí a ani citmi sa nedá úplne opísať, pretože v nich človek zostane zmätený. Interpretovať by ho dokázala len naša pamäť, pretože najmä tú prebúdza. Akoby veril, že ľudský rod má v sebe zakódované, ako treba odvážne konať a žiť, len na to rokmi zabudol.
