Charaktery, prostredie a nálada robia z filmovej adaptácie talianskeho románového bestselleru Čierne duše výnimočný zážitok. Možno ho neoceníte hneď. Až po čase zistíte, že vám utkvel v pamäti, v podvedomí – a núti myseľ vracať sa k nemu.
Gioacchino Criaco vydal svoj knižný debut v roku 2008 a vyvolal mohutnú reakciu. V roku 2014 predstavil v hlavnej súťaži benátskeho festivalu scenárista a režisér Francesco Munzi jeho filmové spracovanie. Nezískal žiadnu z hlavných cien, no snímka si vlani vydobyla deväť talianskych národných ocenení David di Donatello, šesť cien talianskych filmových novinárov Nastri d'argento a veľa ďalších.
Úspech knižnej predlohy snímke isto pomohol, no jej kvality sú čisto filmové. Príbeh nie je akčný, v prvom pláne je len jednoduchý, v spodnejších líniách spletitý, poznačený osudovou neodvratnosťou. Luigi, Rocco a Luciano sú bratia. Prvého vidíme v Amsterdame dohadovať obchod s drogami. Druhý v Neapole vypláca nelegálnych arabských robotníkov. No čiernu dušu má aj tretí, najstarší, ktorý zostal v rodných kalábrijských horách Aspromonte chovať kozy a pestovať vinič.
