LOS ANGELES. Vydesene leží na nemocničnom lôžku, kŕčovito zviera plachtu, oči zviazané. A s bolestivým žiaľom spieva: „Pozri sa nahor, som v nebi. Mám jazvy, ktoré nemôžeš vidieť.“
Takto sa David Bowie ukázal vo svojom poslednom videoklipe len pred pár dňami. Má v ňom aj podobu excentrického vynálezcu, ktorý si na svoj pracovný stôl postavil lebku. Na konci videa vchádza do drevenej skrine a zatvára za sebou dvere. Pieseň sa volá Lazarus.
Keď si tento miniatúrny film pozreli Bowieho fanúšikovia, zostali šokovaní pochmúrnou atmosférou záberov. Bol štvrtok a on mal na druhý deň spolu s vydaním albumu oslavovať aj svoje narodeniny. Všetko sme pochopili až včera ráno. Prišla správa, že David Bowie zomrel.
Jeden z najväčších umelcov a spevákov všetkých čias sa tým zrejme lúčil s planétou, na ktorej bol doma.
Testament
„Mrzí ma to a som veľmi smutný, že musím potvrdiť pravdivosť tejto správy. Chvíľu ma nezastihnete na internete,“ napísal Duncan Jones, režisér a milovník science- fiction na svojom Twitteri. David Bowie bol jeho otec.
Loading
...To, že podľahol rakovine, pôsobí takmer neuveriteľne. O jeho chorobe verejnosť nevedela, aj keď z nových správ počujeme, že s ňou bojoval už osemnásť mesiacov. Znamená to, že ak chcel prichystať nový album, do štúdia si musel odskakovať z náročnej liečby. Nahrávke dal názov Blackstar, pri návrate mu pomohli mladí džezmeni. Kritici okamžite zhodnotili, že sme už začiatkom januára počuli album roka.
Ktovie, kedy začal tušiť, že nové piesne sa stanú jeho testamentom. Zároveň sú dôkazom jeho hudobnej všestrannosti a energie, ktorá prekoná vek – a zdá sa, že aj smrť. Pripomína to poklonu na okraji koncertného pódia.
Aj keď naň už od roku 2006 nevystúpil po charitatívnej akcii v New Yorku, zjavne naň často myslel. Ako inak si môžeme vysvetliť túto pompéznu divadelnú rozlúčku?
Loading
...Rozlúčkový darček
„Jeho smrť nebola iná ako jeho život – bolo to jedno umelecké dielo,“ napísal producent albumu Blackstar Toni Visconti. „Blackstar bol jeho rozlúčkovým darčekom. Už rok som tušil, že sa to môže takto skončiť.“ S Davidom Bowiem spolupracoval niekoľko desaťročí, vlastne už od jeho druhého albumu.
Slová včera nenachádzal ani zvukový kúzelník Brian Eno, s ktorým Bowie počas „berlínskej éry“ vyprodukoval tri najsilnejšie nahrávky: Heroes. Low a Lodger.
V Londýne už fanúšikovia začali nosiť kvety k stene na Brixton Road, kde je vyobrazený s mejkapom ako na obale jedného z jeho najslávnejších albumov Aladdin Sane. Mimochodom, David Bowie predal za štyridsať rokov hudobnej kariéry okolo sto miliónov platní. V roku 2006 získal Grammy za celoživotné dielo a ani netreba hovoriť o tom, ako ovplyvnil niekoľko generácií hudobníkov – vynaliezavosťou a eleganciou.
Muž na Mesiaci
V histórii hudby bude zaznamenaný ako umelec, čo menil imidž, a nielen ten. Poznáme ho pod viacerými menami. V roku 1947 sa narodil Davy Jones, skromný chlapec, ktorý sa túžil stať mníchom. Až keď ho budhizmus prestal baviť, vzal si saxofón.
Potom prišiel David Bowie a jeho mimozemská inkarnácia s nejasnou sexuálnou orientáciou Ziggy Stardust. Keď sa votrelec presťahoval do Ameriky, zmenil sa na Alladina Sana. A keď prepadol kokaínu, objavil sa Thin White Duke a do divadla prišla postava oblečená ako Sloní muž.
Keď si k tomu pripočítame jeho hudobnú rozlúčku, uvedomíme si, že si to všetko – aj svoju smrť – premyslel ako komik Andy Kaufman, o ktorom Miloš Forman nakrútil drámu Muž na mesiaci. Obaja, Kaufman aj Bowie boli majstrami premien, chameleónmi.
Povedzte, že ju milujem
Je možné, že čoskoro sa vyroja konšpiračné teórie o tom, či Bowie ozaj zomrel, alebo či to bolo len ďalšie divadelné predstavenie veľkého kúzelníka.
No kým Kaufman párkrát avizoval, že nafinguje svoju smrť, a preto z nej nakoniec spravil vtip, Bowie odišiel inak. S pokorou a bez toho, žeby sme mohli čokoľvek tušiť. Nechal nám len dvadsaťšesť albumov, ktoré nám budú pripomínať, že vždy sa to, čo robíme, dá spraviť trochu inak, trochu kreatívnejšie.
Mnohé jeho piesne by sme pri tejto príležitosti mohli vybrať ako metaforu. Ak by mal byť len jeden, vybrali by sme tento: „Major Tom sa hlási. Prechádzam dverami kabíny a zvláštne sa vznášam. Hviezdy dnes vyzerajú úplne inak – pretože tu sedím v plechovke ďaleko nad Zemou a som bezmocný. Aj keď som vzdialený stovky tisícok míľ, cítim sa veľmi pokojne. Moja loď tuší, ktorým smerom sa ubrať. Aj keď to určite vie, povedzte mojej žene, že ju milujem.“
