Keď sa Boh spýtal Adama, či jedol zo zakázaného stromu, Adam zvalil vinu na Evu, ktorá sa zas vyhovorila na hada. Je teda udávanie prvým hriechom na svete?
Asi druhým. Prvým by mohlo byť uvádzanie do pokušenia, ako to urobil had Eve, alebo Eva Adamovi.
Zistili ste pri zostavovaní knihy, v akej fáze sa nachádzame pri mapovaní udavačstva na Slovensku?
Nie sme na nule, ale nie je toho veľa. Výraznou pomocou by bolo odkliatie Ústavu pamäti národa tak, aby mohol efektívne plniť svoje poslanie.
Máte s týmto fenoménom aj nejaké osobné skúsenosti?
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Nič dramatické, asi ako každý, napríklad keď sme celá trieda museli ostať po škole, kým neprezradíme, kto zlomil stoličku alebo rozbil okno. Ďalšie praktické školenia som zažíval cez veľkú prestávku, keď mal týždenník moc písať na tabuľu zoznam zlých žiakov.
MIROSLAV POLLÁK (1957)
Vyštudoval matematiku na UPJŠ v Košiciach, učil ju na Technickej univerzite v Košiciach. Sociálnu prácu vyštudoval na Katolíckej univerzite v Ružomberku. V rokoch 1990 - 1994 bol poslancom NR SR za KDH. V rokoch 2010 až 2012 bol splnomocnencom vlády pre rómske komunity.
Od roku 2013 pracuje v Ústave rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove, kde sa venuje vedeckému výskumu v oblasti tém súvisiacich s rómskym etnikom. Spolupracuje s Občianskym združením Krásny Spiš, Nadáciou Solidarita – Východ, Neziskovou organizáciou Úspech, n. o., a podieľa sa na tvorbe a realizácii občianskych a sociálnych projektov. Od roku 2008 pripravil 47 reinštalácií výstavy obrazov Fera Guldana o exodoch na Slovensku v 20. storočí a národnostiach na Slovensku.
Aký bol teda konkrétny stimul na vytvorenie takéhoto projektu?
Pri besedách k výstavám obrazov Fera Guldana, ktoré na tému exodov stále robíme po celom Slovensku, vyskočila téma udavačstva veľmi výrazne, najmä pre mladých ľudí je nepochopiteľná a fascinujúca. Udavačstvo je na milimeter od exodov spôsobených náboženskými, národnostnými, politickými, rasovými, sociálnymi, etnickými či ekonomických dôvodmi. V ťažkých prelomových dejinných obdobiach sa ľudia vedeli zachovať nápadne podobne, udať svojho suseda pre majetok či pre odpustenie dlžoby. Základné postupy boli rovnaké aj v čase deportácie Židov, aj deportácií do gulagov či pri revanši voči Nemcom.
Nebáli ste sa, že takouto témou otvoríte na Slovensku Pandorinu skrinku?
Publikácia je práve reakciou na našu neochotu vyrovnať sa s minulosťou, ktorej zákonitým dôsledkom je napríklad fakt, že dejiny Slovenska v 20. storočí sa v školách veľmi neučia. Kniha môže byť akousi neformálnou učebnicou z predmetu občianskej zrelosti, lekcia prvá: udavačstvo, praktickou podporou kritického myslenia na hodinách občianskej náuky na stredných školách či seminárov rôznych spoločenských vied na vysokých školách.
Nejde však o nijaké „objektívne“ dejiny udavačstva, ale skôr o voľný tok postrehov, fejtónov, esejí či spomienok.
Kniha je cielene pestrá - výberom autorov a ich profesionálnej orientácie, žánrovo a rozsahom príspevkov. Čitateľ má 52 možností, odkiaľ začať knihu čítať, a tiež, kde v čítaní pokračovať. Nechceli sme vyčerpávajúco odpovedať na problematiku udavačstva a už vôbec nie vyriešiť celý problém. Takáto ambícia by bola chybná vo svojej podstate vzhľadom na nekonečnosť témy a jej večnú existenciu. Kniha má však pomáhať porozumieť správaniu ľudí – včera, v nejakých obmenách aj dnes a zrejme aj v budúcnosti.
Podľa akého kľúča ste oslovovali prispievateľov?
Zoznam vznikal postupne a bol by ešte väčší, keby bolo viac času a energie. Oslovených bolo ďalších vyše tridsať autorov.
Máločo môže by kontroverznejšou témou v krajine, kde sa bývalí spolupracovníci ŠtB stávajú najpopulárnejšími autormi. Nemali ste problém, že by ste s niektorým objednaným príspevkom radikálne hodnotovo nesúhlasili?
