Možno to znie hrozivo, ale tridsiate roky sa vraj podobali na obdobie, v ktorom práve žijeme. „Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tridsiate roky sú pre dnešných ľudí dávno zabudnutou a nezaujímavou históriou, ktorá im dnes už nemá čo povedať. Tridsiate roky však až nápadne pripomínajú dnešok a treba povedať, že skôr po tej negatívnej stránke,“ vraví historik Tomáš Černák.
Nestabilná politická situácia v Európe i vo svete, vojnové konflikty či finančné krízy boli súčasťou života vo štvrtej dekáde 20. storočia. Nehovoriac o veľkých sociálnych rozdieloch v spoločnosti, nezamestnanosti, biede a vysťahovalectvu. „S týmito faktormi bolo vo veľkej miere konfrontované aj Slovensko,“ vraví historik.
Menšinové mestské prostredie bolo trochu iné ako agrárny vidiek. V slovenských mestách napriek všetkým negatívam prekvital bohatý kultúrny, umelecký a spolkový život, aký už dnešná generácia nepozná.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
„Ľudia sa naučili chodiť do múzeí, do galérií, do kín a divadiel alebo na športové podujatia. Takmer každý sa niekde v niečom angažoval a zaujímal sa o veci verejné. O slovo sa stále viac hlásila mladá slovenská inteligencia a tiež ženy.
Pozitívnu úlohu zohral i rozhlas, ktorý na Slovensku vysielal od roku 1926. O päť rokov neskôr vlastnilo na Slovensku rádio takmer päťdesiattisíc ľudí,“ vraví Černák.
Začal tiež vznikať slovenský film a slovenská populárna hudba. „Na scénu nastúpili František Krištof Veselý a Gejza Dusík. Z divadelných hercov Janko Borodáč, Andrej Bagar alebo Hana Meličková.




Prekladal sa Milo Urban
Typické pre tridsiate roky na Slovensku podľa historika Ivana Kamenca bolo, že do verejného aj politického života vstupovala generácia mladých ľudí, ktorí boli odchovaní v československých stredných aj vysokých školách. „Táto generácia už neťahala za sebou, či už dobré, alebo menej dobré, dedičstvo z Uhorska.“