Scandi
FILMOVÁ PREHLIADKA / viaceré kiná na Slovensku 20. - 24. 1. 2016
Aj keď škandinávske krajiny zastrčené do vzdialených severných okrajov Európy nepôsobia dojmom, že by mali ukrývať veľké filmové nádhery, opak je pravdou. Severskí režiséri už dávno udávajú trendy - synonymom švédskeho filmu bol kedysi Ingmar Bergman, dánsku kinematografiu neskôr v 90. rokoch zviditeľnila výrazná osobnosť Larsa von Triera. Majstrovským filmovým jazykom sa tam však rozpráva aj dnes.
Mali by sme však Škandinávcom a ich severským bratrancom tlieskať skôr za to, že sa vo svojich čiernych komédiách vysmievajú temným stránkam života? Či si náš aplauz viac zaslúžia mrazivé kriminálne príbehy z nehostinných a ponurých kútov sveta, kde je dominantným vládcom dňa zločin? Uznanlivo pokyvovať hlavou sa dá takmer pri všetkom, čoho sa Škandinávci chytia, pretože vitalita im nechýba v akomkoľvek žánri.
Výber toho najlepšieho, čo sa v Dánsku, Fínsku, Nórsku, Švédsku a na Islande nakrúca, ponúka už druhýkrát filmový festival Scandi. „Každá z piatich krajín, Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko a Švédsko, má tradične silné zastúpenie nielen na svetových áčkových festivaloch, ale dokáže svojou žánrovou kvalitou aj naplniť kiná divákmi. To nie je také bežné,“ hovorí organizátor prehliadky Ivan Hronec. Už dlhšie pozoruje, že keď sa národný film hrá dobre na festivaloch, v domácich kinách prepadá, a keď je populárny doma, do hlavnej súťaže v Cannes, Benátkach alebo v Berlíne sa ani nedostane.
Škandinávske filmy však zaujali a pritiahli množstvo návštevníkov už minulý rok. „Fascinuje ich kombinácia otvorenosti, environmentálnej a často aj charakterovej drsnosti a kultúrnej kontinuity,“ myslí si Hronec. Tentoraz je nachystaná desiatka premiér i reprízy aktuálnych titulov, diváci si ich môžu okrem kinosál pozrieť aj v paralelnej televíznej distribúcii či na mobile alebo tablete prostredníctvom služby Video-On-Demand.
Prehliadku v bratislavskom Kine Film Europe otvorí dánska čierna komédia O kuratách a ľuďoch – fraška sa v nej strieda s násilím a filozofickými úvahami o konflikte medzi náboženstvom a vedou. „Je to jensenovsky formálne dokonalý film, s vtipom nastaveným pre silné žalúdky, kde sa zaskvie sila najlepších dánskych hercov,“ hovorí o filme Hronec. Potenciál zaujať má aj veľkovýpravný katastrofický film Vlna, založený na skutočnom príbehu cunami na nórskych fjordoch, pomstychtivá komédia Harold aj krimi Druhá šanca. Kompletný zoznam kín a program festivalu nájdete na stránke www.scandi.filmeurope.eu.
Monika Grešová
Poézia pri záchodoch: Egon Bondy
Literárny večer / Univerzita Komenského Bratislava 18.00
„Naše drahé hovno, pozlať nám ho Pán Bůh, to je všecko z vědomí, že smrt nedává na dluh, ale protože vy všichni nemáte čím platiť, koukáte se aspoň v hovnech stratit,“ píše vo svojich Zbytkoch eposu Egon Bondy. Kto iný by mal byť hlavnou postavou podujatia Poézia pri záchodoch ako táto ikona českého undergroundu, filozof, básnik, prozaik a mystifikátor.
(zdroj: FOTO – PETER PROCHÁZKA)Práve dnes by mal narodeniny, a tak si naňho spomenuli vysokoškolskí študenti – zakladatelia kultúrno-politických novín Solidarita. Filozofický odkaz a poéziu kontroverzného českého spisovateľa, oživenú multimediálnou projekciou, si dnes pripomenú vo foyeri historickej budovy Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave. V diskusii vystúpia aj Bondyho český vydavateľ a editor Milan Machovec, Silvia Ruppeldtová, Jakub Fišer a ďalší.
(ea)
Fragmenty mojich svetov
Výstava / Soda Gallery Bratislava 18.00
Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Július Koller, Stano Filko, Rudolf Sikora, Jana Želibská - to všetko sú predstavitelia slovenskej neoavantgardy vo výtvarnom umení šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, ktorým sa podarilo presadiť v európskom kontexte. Podstatné črty ich diel presne vystihuje názov jedného z nich - Adamčiakovej série vizuálnych básní Fragmenty mojich svetov.
Milan Adamčiak: Z cyklu Fragmenty mojich svetov HPod týmto titulom prebieha v bratislavskej Galérii Soga výstava, na ktorej môžeme spoznať umelecké postoje vybraných autorov, v mnohom ovplyvnené protichodnými pocitmi obdobia, v ktorom vznikali. Zároveň sú výnimočným dôkazom, ako do nášho umenia prenikli nové médiá a trendy v duchu konceptuálneho myslenia, popartu, performancie, geometrickej abstrakcie či novej hudby. Dnes večer si výstavu môžete pozrieť v komentovanej prehliadke s kurátorkou Luciou Gregorovou-Stachovou a autormi osobne. Výstava potrvá do 29. januára 2016.
(ea)
