Marcello Mastroianni už nežije, Sophiu Loreovú vidno čoraz menej. Že sa najslávnejšia éra talianskeho filmu skončila, by ste uhádli už pred niekoľkými rokmi. A predsa sa táto predstava ešte úplne nenaplnila. Len k nej máme bližšie, teraz, keď zomrel scenárista a režisér Ettore Scola.
Len nedávno sa ešte chystal na film s Gérardom Depardiem, no odstúpil z neho, už sa naň celkom necítil. Mal osemdesiatštyri rokov.
Komentátor na ulici
Pred niekoľkými rokmi sa u nás stalo udalosťou divadelné predstavenie Tančiareň. Na pódiu defilovali politické režimy, spoločenské ideólogie, ambície a konflikty, všetko, čo sa vošlo do päťdesiatročného výseku z dejín ľudstva a nebolo na to treba žiadnu dialógovú listinu.
Ettore Scola nakrútil takýto film ešte o čosi skôr, v roku 1983. Vtedy už bol známou značkou, bol filmárom, ktorý bral do rúk všetky možné prostriedky na to, aby komentoval, čo sa deje uňho doma. V Taliansku, v Ríme, ale najmä na ulici. V jeho prípade sa politika nedala úplne oddeliť od estetiky, estetika úplne od politiky.
Jemne sa inšpiroval Fellinim aj Rossellinim, a popritom si pestoval svoju špecialitu v zhmotňovaní samoty a súboja morálnych zásad s každodennou dezilúziou, únavou a náchylnosťou rezignovať.
Veľké obdobie prežíval v roku 1976, keď v Cannes premietali jeho film Škaredí, špinaví a zlí a vyhlásili ho za najlepšieho režiséra. A o dva roky neskôr, keď jeho film Zvláštny deň nominovali na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film. Súťažil oň vtedy aj Mastroianni. So Sophiou Lorenovou hrali outsiderov, ktorí sa nepoznali, no obaja sa stali nepriamymi svedkami historickej chvíle – Hitler sa v Ríme stretol s Mussolinim.
Zvláštny deň s Mastroiannim a Lorenovou. (zdroj: IMDB)
Ettore Scola pri nakrúcaní Románu o chudobnom chlapcovi. (zdroj: IMDB)
Dnes by bol Scola asi zvedavý, či ešte budú takí režiséri, čo zostanú srdcom na ulici. Pred dvadsiatimi rokmi prišiel na festival v Benátkach s Románom o chudobnom chlapcovi a potom sa už viac-menej sťažoval. Hnevalo ho, že nikto nezabránil, aby Silvio Berlusconi ovládol krajinu. „Ani politici, ani intelektuáli neurobili dosť preto, aby sa dostal do väzenia,“ hovoril.“ Jeho ideológia sa už zakorenila.“
Scola bol ľavičiar a talianski komunisti z neho urobili tieňového ministra kultúry koncom 80. rokov. Názorovo naňho nadviazal Nanni Moretti, dnes najväčšia osobnosť talianskeho filmu. Esteticky a náladovo mu je však bližší Španiel Fernando León de Aranoa. V kinách má práve cynickú komédiu A perfect day, ktorá dokazuje, že tento typ filmu ešte chvíľu prežije.
