Muzikál aneb Cesty ke štěstí
Noví Starci na chmelu nie sú takí zlí, ale majú problémy
Na rodinné striebro sa nesiaha. Nikto nenakrúca nové verzie Spievania v daždi, Hello, Dolly!, West Side Story či Pomády. A ak áno – ako v prípade pripravovaného My Fair Lady –filmári spravia všetko pre to, aby zájdené striebro vyleštili. Aby prerábka bola úchvatnejšia a remeselne dokonalejšia ako pôvodina. Česká novinka Muzikál aneb Cesty ke štěstí, inšpirovaná legendárnou žánrovkou Starci na chmelu, nechce prekonať originál. Nejde o remake, ale o tínedžerskú melodrámu: konzervatoristi dostanú za úlohu naštudovať na letnom sústredení starý český muzikál.
Amerika je plná úspešných filmov i seriálov zo zákulisia hudobných divadiel. Ich operetný dej zväzuje kánon, ale účinkujú krásni mladí ľudia a hudobné, spevácke či tanečné výstupy sú strhujúce.
(zdroj: CONTINENTAL FILM)I v novom českom filme sú kvalitné muzikálové čísla. Sila originálu sa nezaprie ani v modernizovanej choreografii Dany Morávkovej. Horšie to je so scenárom aj s réžiou. Václav Sadílek mladší a Jiří Mádl neprichádzajú s novým generačným pohľadom na klasické dielo. Napísali nenáročný, neprekvapivý príbeh s plytkými postavami a mizernou dramaturgiou, ktorý rozpačito plynie odnikiaľ nikam. Nie je paralelou k muzikálu, ani sa s ním neprelína a okrem citátov ho nijako nevyužíva.
Režisérka juhoslovanského pôvodu Slobodanka Radun má televíznu prax. Spevácke a tanečné čísla nasnímala obstojne, nedokázala ich však zladiť so zvyškom. Hoci obsadila i klasikov žánru Josefa Laufera a Jiřího Korna, nijako ich nevyužila. Zbytočných postáv je prekvapivo veľa. Nemá problém len so žánrom, s obsahom, pútavým vykreslením vzťahov, ale i s formou – výstavbou jednotlivých scén. Tak ako celý film, aj samostatné scény sa končia bez vyvrcholenia, bez pointy, rozpačito, do stratena. Nebyť hudobných čísel, pôsobili by umelo až uspávajúco.
(zdroj: CONTINENTAL FILM)Našťastie im dokázali vdýchnuť zdanie života mladí zaujímaví herci. Hoci scenár a réžia nedávajú veľa príležitostí, synovia slávnych otcov Adam Mišík a Vladimír Polívka pôsobia osviežujúco autenticky. Anna Fialová ako osudové dievča mnohých podôb strháva na seba prirodzenou živelnosťou i pôvabom toľko pozornosti, že z konzervatoristky Terezky robí hlavnú ženskú rolu. Zato Vica Kerekes ako pedagogička Beáta, rozprávajúca podivnou česko-slovensko-maďarskou „babištinou“, zostáva nevýrazná.
(zdroj: CONTINENTAL FILM)Film teda nie je jednoznačnou prehrou, ignoruje však potenciál témy, žánru i obsadenia. Jeho problémom zostáva aj adresát. Fanúšikovia Starcov na chmelu by radšej privítali v kinách zrekonštruovaný originál. A pre mladé publikum je zasa Rychmanova klasika – slovami hrdinov snímky – dávno prekonaná starina.
