Kňazove deti
Televízny tip / Dvojka 21.55
Keď režisér Vinko Brešan nakrúcal svoj posledný film, možno ani netušil, ako zahral na strunu turistom, ktorí milujú Dalmáciu a pravidelne navštevujú jej malebné prímorské mestá.
Pre vizuálne príťažlivé scenérie nemusel urobiť nič výnimočné, veď popoludňajším slnkom zaliate móla, modré more a kamenné zákutia starobylých uličiek sa na kameru priam pýtajú a sú polovicou úspechu aj v prípade, keď sa lákavé prostredie vo filme ocitne len tak akoby mimochodom popri drsných témach. Lebo na tie sa sústredil.
Viete, kto vie najviac o vašom sexuálnom živote? No predsa ten, u koho si kupujete ochranu. Najmä, ak je to v mestečku na malom ostrove obklopenom morom, kde ju predávajú iba dvaja konkurenti: trafikant a lekárnik. Cenné je, že okrem veľkosti pohlavných údov a chúťok ich majiteľov majú obaja ucelenú predstavu aj o demografických číslach miestnej populácie.
Z tých totiž v priamej súvislosti s odbytom kondómov vyplýva, že na ostrove ľudia iba vymierajú a pôrodnosť dlhodobo stagnuje na bode nula. Také niečo by vás mrzelo o to viac, že patríte k tým, čo deti mať nemôžu. V tom prípade sa jednoducho musíte vyspovedať.

Trafikant to urobil a novému mladému kňazovi, ktorý mal nahradiť na farnosti svojho staršieho láskyplného kolegu, tak nielen nahnal potrebné ovečky do košiara, ale aj zavesil na nos problém. Keď spolu vymysleli šalamúnsky plán, ako rozbehnúť tajnú misiu na zvýšenie pôrodnosti, ešte netušili, koľko hriechov postupne odhalia.
Na prvý pohľad pôsobia Kňazove deti veľmi odviazane, no nekorektný humor tvrdo a čiernosmutne odkazuje na nacionalistické pohnútky vo vojne v Juhoslávii, na pokrytectvo v cirkvi aj na rôzne ľudské slabosti. A keď sa lepšie prizriete, hlavnému hrdinovi (Krešimir Mikić) akoby Bohouš z Kurvahoši a farár zo Zapomenutého světla vypadli naraz z oka.
Eva Anrejčáková
FOTO – OUTNOW.CH
Cosi fan Tutte
Premiéra / Opera SND, historická budova 19.00
Cosi fan Tutte? Povedali by sme, že je to najnemravnejšia opera v dejinách klasickej hudby. Nie je to s ňou však zďaleka také prosté, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Aj ona ako viaceré Mozartove diela ukrýva v sebe zvláštne tajomstvo jeho geniality. Jej komplikovanosti a kompozičnej dokonalosti treba porozumieť, pričom sa nedá obísť jej ideové posolstvo. Komická opera nesie v sebe pochybnosť už svojím žánrovým zaradením, udalosti v nej, komicky stvárnené, v skutočnosti prinášajú vážne myšlienky o tom, ako je to s ľudskou prešibanosťou a naivnosťou, čo všetko môže odhaliť nezáväzná výmena snúbeníc či kto je vlastne voľnomyšlienkarom a prvý pomýšľa na neveru.

Cosi fan Tutte uviedla Opera SND naposledy v roku 1998. Po osemnástich rokoch ju prevzala z poľskej produkcie, ako hosť ju u nás pripravil poľský režisér Marek Weiss, ktorý ju uvádzal už v Gdansku, vo Varšave či v Paríži. Hudobne ju naštudoval Friedrich Haider.
FOTO – PAVOL BREIER