Herečka, ktorá v čase strmej kariéry podľahne zlosynom sveta, skončí opovrhovaná vo väzení, neskôr dožije zabudnutá v zahraničí – to je určite námet na film. Nečudo, že sa ich v posledných dňoch vyrojilo tak veľa.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Okrem hraného titulu s Táňou Pauhofovou v hlavnej úlohe prišiel v januári do českých kín aj nový strihový dokument českej režisérky Heleny Třeštíkovej a Jakuba Hejnu Skaza krásou, ktorý vytvorila na báze svojho kratšieho dokumentu Sladké horkosti Lídy Baarovej z roku 1995. V ňom ešte zachytila autentické reakcie hviezdy, ktorá zomrela vo švajčiarskom exile v roku 2000.
Bezstarostné snívanie
V Skaze krásou zamrazí ukážka z propagandistického povojnového filmu, na ktorom zamyslená tvár herečky slúži ako ilustrácia poučenia o svetskej sláve a poľnej tráve.
Dokument mal pracujúcim názorne ukázať, ako sa staré, ideologicky nevhodné filmy recyklujú, aby z nich mohol nový režim vyrobiť užitočné čierne pasty na topánky. „Tak slúži film ľuďom aj po svoje smrti,“ hovorí komentár s dávkou dejinnej škodoradosti.
Napriek názoru komunistických ideológov sa filmy s Baarovou na televízne obrazovky vracajú dodnes, aj dnešným divákom totiž dávajú to, čo ľuďom žijúcim v neľahkých časoch protektorátu – bezstarostné, beztrestné snívanie.
Třeštíková: Baarová sa sústredila sa len na kariéru Čítajte Nie žena, len sen
Vyznanie mladého notára Karasa z jej možno najznámejšieho filmu Dívka v modrém hovorí o Baarovej viac, ako ktorýkoľvek dokument či kniha o nej. Presvedčený starý mládenec prezentovaný Oldřichom Novým sa v ňom zamiluje do kontesy namaľovanej na starom obraze. Svoj idol osloví vyznaním, ktoré by mohlo pokojne patriť samej Baarovej.
„Blanko, ty půvabná dívko v modrém. Kdybys vědela, jak tě miluji. Slibuji ti, že tě nesklamu. Ty mne sklamať nemůžeš. Si obraz, pouhý sen a nemáš rozmary ani chyby živé ženy. I kdyby si popletla hlavu nejakému mladíkovi, nemůžeš mi být nevěrná, když sedím v kanceláři. Tvůj vlídný úsměv nezmizí ani za pět set let, když už budeš docela oplískaná. Vídíš, že uvažuji moudře. Si ideální milenka pro celý život.“ Baarovú práve takto, ako čistý sen, vnímali nielen jej diváci, ale aj muži okolo nej. Nanešťastie im uverila.
Jej vľúdny úsmev síce dodnes nezmizol z povedomia národa, jej život sa však neskončil žiadnym happyendom. Bol ako drahokam, ktorý stratila na jednom z famóznych predvojnových plesov v Lucerne. Jeho vtedajší majiteľ Miloš Havel nechal zmĺknuť hudbu a všetkých prítomných vyzval, aby ho začali hľadať. V obrovskej sále sa zázrakom nakoniec našiel, akoby však len preto, aby ho mohli už o pár rokov komunisti skonfiškovať, čo nepriamo spôsobilo Baarovej matke porážku.
Keďže sa Baarová osobne poznala s nacistickými prominentmi, s Evou Braunovou si tykala, po vojne ju väznili spolu s najhľadanejšími nacistickými zločincami. Dlhé roky sa jej ľudia báli podať ruku a jej sestra spáchala aj pre jej povesť kolaborantky samovraždu. Aj komunisti však museli nakoniec uznať, že neudávala a ak intervenovala, tak len na prospech ľudí.
Posledné roky prepadla alkoholu, už na Třeštíkovej dokumente vidno, ako fajčí cigaretu za cigaretou, smútok zapíja becherovkou rovno z fľaše. „Čím je život k nám krutejší, tým ho máme radšej,“ spievala kedysi. Pár rokov pred smrťou už len skonštatovala: „Ja by som sa chcela tak nejako akoby nič stratiť.“ Prečo ma tým trápite, spýtala sa Třeštíkovej? Lebo to je 20. storočie, odpovedala jej dokumentaristka.
Klasická krása
Líde Baarovej sa stala osudnou jej ideálna tvár akoby vytesaná z mramoru. Nikdy nepôsobila vyzývavo či vulgárne, možno preto vedela svoju krásu tak draho predávať. V konečnom dôsledku za ňu zaplatila vlastným smutným životom.
